Kdesi na začiatku bola mladunká, pohľadná dievčina z kopaníc. Mala rada zábavu a veľa ľudí okolo seba. Na jednej ho uvidela. A zaľúbila sa. Nebol problém zaujať ho a tak sa dali dokopy.
On - fešák a tak trochu záletník, ona - kráska, krv a mlieko, pekný pár. Každý to musel uznať.
Po roku chodenia a spoznávania sa patrilo predstaviť sa rodičom. Boli to roky osemdesiate, takže svadba bola na spadnutie. A bola to veľká svadba, na chýr, nech ľudia vidia. A dieťa čoskoro na ceste. A život nejak dostal na obrátkach.
Obaja tak trochu vyľakaní zo svojho života a života spoločného, učili sa ako to bude, či nebude fungovať.
A prišlo dieťa, potom ďalšie. Bývanie u rodičov bolo desné, svokrovci nechtiac chceli byť nápomocní, ale ako to býva, kazili to.
Tak prišli plány. A stavba domu. A veľa šetrenia a veľa pôžičiek či splácania. Zmeniť zamestnanie, aby sa rodina trochu vytiahla z dlhov. A bezsenné noci. Žena a deti, spojené nádoby. Čo sa dá robiť, treba sa obetovať. Za lepší život, koho?
Ani sami nevedeli. Tak málo času na seba a život šiel ako piesok v presýpacích hodinách.
Stavba domu, stratené roky a deti do školy. Starosti na starosti. Vyčerpanosť nevnímali ako vyčerpanosť, niečo ich oboch hnalo dopredu, ale tak trochu už od seba. Treba si oddýchnuť. Spoločná dovolenka...treba, rodičia postrážia deti..nech sú aspoň pár dní sami.
Pár dní a telá, ktoré mali tak málo času na seba, ožívali v dávno pozabudnutej vášni. Krásne chvíle, na ktoré nezabudnú...zrazu toľko blízkosti, intímnosti... s následkami.
Nevadí, ďalšie dieťa už nebude tak náročné. Dom stojí, miesta dosť.
Treba kúpiť auto. Veľká rodinka, má veľké výdaje. Chlap beire fušky, nech sa nejaké korunky zase ušetria. Žena, tak trochu nervózna z ďalšieho tehotenstva...zvládneme to. Bude to v poriadku. Niekde sa uskromníme.
Muž sa snaží, ani takmer nespí. Žena vyčerpaná pri troch deťoch, privyrába si doma,ako sa dá. Zase treba na niečo šetriť.
Treba dokončiť záhradu.
Treba šetriť na dovolenku.
Deťom na školu.
A čas tak letí, piesok sa presýpa....život nezastaví.
Nie je čas na nič, len na prácu?? Ach smutné...až zúfalé.
Žena nerieši svoje telo, ako kedysi, ostali po troch deťoch kilá? Tak ostali. Sediac na foteli, vo svojej novej obyvačke s pohľadom na novú tv, máme všetko, po čom sme túžili.
Pozerá na svojho spiaceho muža s pivovou fľašou v ruke a bruškom...to je ten fešák?
Tak dávno to bolo...deti dorastajú...a oni? Už ani nevedia, čo je to zábava...čo je to trochu žiť a nie hnať sa...za čím?
Treba von, trochu medzi ľudí...zabaviť.
Žena sa teší, on súhlasil. Pôjdu trochu von, do baru....stretajú známych, ktorých milion liet nevideli. Ako ten čas letí...dobre vyzeráte..dobre sa máte..hej, aj my...a deti?
To je fajn, že budú obe v jednom meste. Áno, robia len radosť...aj vaše?
A drink, druhý , tretí, neviemkoľký....trochu unavená..a a kde je on?
A kto je tá žena na barovej stoličke, čo jej tak uprene pozerá do očí?????
