Ticho si zapálil cigaretu a s sledoval, ako stúpa dym do priestoru. Bol večer a mesto sa začínalo zasvecovať oknami,ako hviezdami na oblohe. Také divadielko, ktoré často na tomto balkóne sledovával sám. Dnes nevnímal svet okolo, len tupo uvažoval o slovách svojej jedinej dcéry.
Vo vedľajšej izbe ticho sedela s kolenami pod bradou Nina. Tentoraz sa hádka s otcom nekonala, ako tradične. Tentoraz bolo všetko inak. Ach, keby radšej po nej kričal, keby....ale on len nemo stál a počúval ju so zvesenými plecami. Akýsi rezignovaný postoj unaveného štyridsiatnika. Ani do očí mu nechcela pozrieť, hoci cítila, ako na ňu uprene pozerá. Dnes nie, nezniesla by jeho pohľad ani okamih. Tú vec, ktorú mu dnes tak stroho povedala, chcela mať rýchlo za sebou. A rýchlo stiahnuť do izby, nech to strávi ako chce.
Na balkóne sa schladilo ale otec akoby to ani nepocítil. Uvažoval o minulosti ani nevedel prečo. Na to, ako ich opustila Ninina matka, necelý polrok po narodení dcérky. Ako jej Ninu najskôr vzali, pretože bola maličká a on sa upíjal do nemoty, na to ako sa po roku spamätal a jeho matka mu pomáhala získať jediné dieťa z dojčenského ústavu. Kým povybavovali všetky papierovačky, kým pochodil po všetkých možných úradoch a bola to jeho dcérka, jeho krv. Sám by to bol asi vzdal, len trpezlivosť jeho matky mu dodávala akúsi neviditeľnú silu nevzdať sa.
Vypiplali ju zo všetkých tých detských chorôb a plienok, prešli prvé kroky, potom prvé odlúčenie v škôlke a prvé písmenká. Viac nestihol s matkinou pomocou. Zomrela a on ostal s dievčatkom sám. Ale nesťažoval si. Bol trpezlivý, musel sa tomu naučiť, inak to nešlo. A teraz....akosi nevie, čo ďalej. Zrazu nevie, kam povedie jeho život a život dcéry.
Vo vedľajšej izbe Nina dostala chuť na cigaretu, ale vie, že keď je otec doma, nesmie. Nechce, aby taká mladá fajčila, aj keď ona si vo svojich šestnástich rokoch už pripadá dospelo. Keď je s babami vonku, vždy si potiahne. Tajne. Potom žuje žuvačku o dušu. Otec je tak prudérny. A keby vedel...tie moje bláznovstvá a dobrodružstvá s chalanmi...až na to posledné....na to...zamrazilo ju...mimovoľne jej ruka klesla na telo.
Jeho dcerka...jeho dievčatko....Ninka....čaká dieťatko....
