Uvažovala som, aké to asi dnes mali prváci. Myslím, že sa včera ani veľmi nevyspali, veď išli do niečoho celkom nového... a možno trošku si skúsim spomenúť aj na tie moje prvé triedy...
Zoberme si takých najmenších...škôlkarov. Ešte ten prvý deň je taký plný bázne nechávajú mamičky s červenými očami od utajených sĺz za sebou a idú do farebných, vyzdobených tried, niektorí skutočne netušia, čo ich tam čaká, či budú tety učiteľky dobré, alebo sa zmenia na hučiace fúrie, či bude teta kuchárka variť ako maminka, alebo sa zmení na čarodejnicu s veľkým kotlom, či bude teta upratovačka milá alebo hnusná bosorka na metle...v hlavičkách detí to len tak pracuje.
"A čo ostatné detičky?? Budú sa somnou hrať? Budú sa chcieť podeliť o svoje, moje, naše hračky? A čo ak budú chcieť odo mňa niečo čo neviem? A kde je moja mamička?? Prečo tu nie je? Pre istotu sa teda rozplačem a budem takto plakať aspoň chvíľku, kým sa niečo nestane...a potom pomôžem plakať aj druhým detičkám, keď bude treba....ach jaj, mamička vravela niečo o spaní...ale čo ak budem chcieť cikať??? Myslím, že zase pomôže trochu plakať..." a keď sa už poriadne vyplačú, pospia si, príde ich mamička..a už je dobre...prežili sme to...stačilo, ešteže nemusím tam aj zajtra...či?????
Prváčik na základnej škole.
Nespia určite, lebo ich už všetci naokolo pripravili na to, že v škole sa musia učiť. A stále...že už nie je čas sa hrať... A tak ráno, trošku vyplašení, trošku zvedaví na veľkú školu na to s kým si sadnú do lavice, predierajú sa po veľkých chodbách, kde sa nemotorne snažia vyhnúť veľkým deťom a tiahnu sa za svojou pani učiteľkou do svojich tried, s farebnými taškami na pleciach a sladkosťami v rukách...za sebou nechávajúc už tradične mamičky s vreckovkami a červenými očami...škola im príde obrovská a musia sedieť v laviciach, a žiadne prechádzanie po triede počas vyučovania...a veľa, veľa rôznych nových príkazov, zákazov, informácií a pokynov... jedinú informáciu si dokonale zapamätajú a to, kedy sú prázdniny....príde im to na strašne nekonečne dlho...a odteraz už nie tak veľa hrania a viacej učenia! A skoro do postele, aby sa ráno dobre vstávalo..." chcel by som sa vrátiť do škôlkyy!!!!! "
Prvák na strednej.
Ťažká puberta a silná dávka mladíckej hrdosti im nedovolí priznať si v noci otvorené oči na strope a tak len ticho bdejú a uvažujú, prečo nešli radšej do školy tam kde Mišo a Fero, či Kristína. Takto sa trepú na blbú školu, do blbej tramtárie, kde nepoznajú nikoho, kde sú všetci buď totálne vymletí, či totálne namyslení, či inak postihnutí....ráno s kruhmi pod očami, espumizanom v batohu a s cvrknutým žalúdkom, dajú mamine letmý bozk, (mamina má inak prísny zákaz ísť trapošiť s nimi do školy) poberajú sa na svoje budúce školy, k svojim budúcim prvým bozkom, prvým, štvrtým budúcim láskam, do trápnej školy, kde budú s unudenými maskami na tvárach počúvať, nepočúvať nových učiteľov, ukradomky pozorovať nových spolužiakov a odhadovať celkovú situáciu v svojej budúcej triede....
Možno takto nejak to prebehlo v hlavách niektorých "prváčikov"....a možno celkom inak...
