Sylvia sa nemala na čo sťažovať. Jej priateľ ju zbožňoval od prvej chvíle. Odkedy ju zbadal ako sladkú pätnástku pred istym klubom...začali spolu chodiť a Sylvike lichotilo, ako si ju ochraňuje a tisne vlastnícky k sebe. Konečne niekomu záleží na nevýraznej pubertiačke. Všade spolu chodili, mali takmer všetky záujmy spoločné a ona bola šťastná, že si takto ohromne rozumejú. Bol jej princom, ktorý ju strážil a ochraňoval. Čas plynul a oni sa vzali takmer okamžite po maturitách. Chceli spolu žiť a v tej dobe to inak nešlo, len po sobáši.
Mali spoločné sny a plány, do ktorých neskôr zapadali aj deti. No chceli si ešte trochu užiť spoločných chvíľ ako dvojica. Mali spoločných priateľov zo svojich športových aktivít a následne posedení v baroch. Sylvika bola veľmi spoločenská a každý ju mal rád. S každým si dobre vychádzala...no jej muž keď si trošku vypil, začal byť majetnícky voči nej a často sa až agresívne správal voči jej priateľom, ktorí sa s ňou len veľmi radi bavili...veď o nič nešlo.
Keď ju prvýkrát udrel, onemela údivom a rozplakala sa ako malé dieťa...on sa jej ospravedlňoval celú noc a hladkal ju a prosil o odpustenie, že už nikdy nič podobné neurobí. Že ho trochu viac vyprovokovala tým, ako sa bavila s jedným známym. Napokon to bolo všetko otočené na ňu a Sylvia mala pocit viny.
Otehotnela...zábava z jej strany trošku ostala s obmedzením, lebo nechcela už toľko športovať a ani vypiť si pivko potom. Muž ju doslova nosil na rukách a nikomu nedovolil, aby sa jej čo len dotkol niekto iný. Táto prílišná horlivosť jej však začala čoraz viac vadiť...a začínali aj večerno-nočné hádky. A zase facka!
A zase prosíkanie o odpustenie.
Prišlo dieťa...neskôr druhé...a život sa nejak výrazne nemenil...keď naň pozeráme s vtáčej výšky...niektoré veci človek rokmi berie automaticky...tie večné hádky, žiarlivostné scény, ktoré už majú na hony ďaleko od príjemného rytierskeho ochraňovania...to večné majetnícke správanie a následné facky, keď dojdú argumenty...Syvia sa rokmi cítila unavenejšia...a scény prešli z domáceho prostredia aj na verejnosť...priatelia zo začiatku aj skúšali zakročiť, no Sylvikin manžel sa ukázal ako poriadny hulvát a zúrivec, s ktorým nie je treba sa púšťať do roztržky...asistovala aj polícia...a zase ospravedlňujúce sms, že už sa to NIKDY nestane....
Rozbité taniere a neustále kontrolovanie telefónu, žiadna dôvera, takto nejak žila Sylvia...ale ľúbila ho, veď si tak rozumeli...kde sa stala chyba? Čo bude ďalej?
Kráča z práce a vidí, že už ju čaká...ako malé dievčatko, ktoré ešte rodičia musia čakať zo školy lebo sa oň boja....prečo sa ON bojí? A je to vlastne strach? Prečo ešte stále som s ním? Je to zvyk? Je to už len rutina? Takto mám dožiť?
Odpovie Sylvii snáď budúcnosť...
