"Krásna žena nafotila na nete fotky vo vysokom štádiu tehotenstva... na prvý pohľad niečo nehorázne, keď už aj bežné ženy, nielen celebrity robia takéto podivné veci...neskôr pod fotkou čítame, že tá istá žena má diagnostikovanú rakovinu a vie, že svoje dieťa napokon nemusí uvidieť a zomrie...lekári umelo udržujú jej stav tak, aby vydržala do pôrodu.
Povieme si, bože prečo to spravila? Bol v tom úmysel? Alebo to vôbec netušila....niektorí odložíme noviny a po ráz chvíľkach zabudneme na článok, aj na ženu, ktorá v ňom bola...a niektorí pátrajú.
Žena skutočne nevedela, že jej život bude mať tak rýchly spád. Ale dieťa si napriek tomu nechcela dať vziať. Vie, že ho možno nikdy nezovrie v náručí, netuší aký dlhý život ju čaká, či ako rýchlo jej smrť ukáže dvere na odchod. Vie len, že tu chce po sebe nechať aspoň to jediné dieťa, aspoň niečo, čo bude ostatným pripomínať, že tu bola...nie je v tom nič sebecké či velikášske...nehľadajme za tým nič populistické...pozerajme na to ľudskými očami, bez predsudkov.
Krátky článok v novinách, možno televízny program o podobnom osude...utrieme slzu a niekde hlboko v sebe si vydýchneme, že nie je to o nás...nie je..."
Mladá žena odloží príbeh a jemne si pohladká svoje rastúce bruško...nie je to o nej, ale čo ju ešte môže v živote stretnúť, netuší..nik z nás nevie, kedy sa zjaví "tichý vrah"...nik
