Leto nie je mojím úplne, že naj naj ročným obdobím. Aj ja sa naň najskôr veľmi teším, keď je ešte hnusný mrazivý február a taktiež nadávam, ked je horúci júl a teplomer ukazuje milion stupňov v tieni. Tečie nám po chrbtoch a v noci sa nedá spať. Komáre lietajú ako divé a my sme všetci červení a spálení, aj keď máme na sebe faktor 200. Potíme sa a hoci vypijeme hektolitre vody, stále sme smädní.
Aj toto je leto.
Unavení z práce letíme ešte do záhrad a oberáme marhule. Rýchlo o preteky zavárame, bo osy si začínajú robiť nároky. Nedajú pokoj! A potom šups! Do uhoriek! Poskakujeme v žabkách medzi ponaťahovanými lianami a ostré listy nás bodajú do nôh. Hrabeme sa pomedzi pichajúce listy a zberáme zelené uhorky až sme z toho celí zelení. Sakra, a slnko neúprosne páli ešte aj o pol ôsmej! A polievameee....donekonečna a každý deň.
Tak čo mám rada na takom lete?
Ten okamih, keď si unavená po celom dni sadnem na dno vaničky a posediačky sa sprchujem ....pozerám, ako odteká zelená voda a ja už nepripomínam divožienku so zelenými nohami a červenou tvárou...vonku je teplo a okno môže byť dokorán....čľapkám sa vo vode a cítim sa dobre uvolnene...niečo som dnes za sebou nechala urobené a hoci zajtrajšok ma zase záhradka neobíde, dnes som príjemne unavená a zase slepo verím, že po odpracovanom dni zaspím...aj pre také okamihy mám celkom rada to leto...
