...ráno, horúce a predsa vo vnútri mrazivé,
tisíckrát pretrhnuté tvoje sny tiesnivé..
nádychom nezačneme žiť,
už dávno si pretrhla ty sama svoju niť..
v hlave nútené pokyny,
kto káže kto ženie?
Kto? Ktosi iný...
...že smutné?
Smutné sú slzy kvôli tebe kĺzavé,
tie slzy, čo tajne tečú karhavé..
zabijú svojim smútkom krásu,
padajú dolu, kdesi, kde kvety rastú!
Zabíjaš život, to nie si ty,
modlíš sa denne, prosíš o životy..
pieseň sa skrýva, pred tebou, bojí sa,
ukladá slová v rytme vánku, modlí sa.
Modlitba padá do tvojich vlasov, češe ich.
Chce slnko volať k sebe, do tvojich vlasov povadlých.
Netúžiš k slnku zhliadnuť, bolí totvoj život umiera ....v noc túto.
Nepočuť zvony, pohreb sa nekoná,
tvoja smrť končí, ráno ju prekoná.
A zase nádych, ktosi tu zaplakal.
.ten nádych nie je tvoj život, len taká náhrada...
kolotoč začne, nevnímaš rutinu
,plač v tvojej hlave, berieš si za vinu.
Skúšame dobro, veríš v môj úsmev
skús vrátiť spať to, čo si stratil.
Život oklameš, len kvôli mne,
hľadaj večnosť v bozku a príď ku mne.
Upíria pieseň?...slzy zmizli...a kvety kvitnú, kvitnú ako po daždi...
