V posledných týždňoch nad týmto problémom uvažujem viac, než kedykoľvek predtým. Dôvod je jednoduchý. Nepamätám sa, kedy som sa musel viacej premáhať , keď robím veci do školy. A pritom sa vo väčšine prípadov vôbec nejedná o nejakú nudnú, nezáživnú, alebo stereotypnú úlohu. Avšak nachádza sa to v škatuľke s názvom: povinnosti do školy a v tom je asi ten hlavný problém.
Nedávno som čítal pár článkov ohľadom tejto problematiky, kde sa spomínali rady, ako napríklad: "vravte si:" chcem sa učiť" , namiesto:" musím sa učiť. Aj keď sa vám to bude zdať na začiatku trochu umelé, sila podvedomia spraví svoje. " Takéto rady, ako aj napríklad ďalšie:" učiť sa pri optimálnom svetle, čerstvom vzduchu", vôbec nie sú na zahodenie, avšak určite neriešia koreň problému.
Samotné gro problému nie je ťažké pomenovať- jedná sa totiž o miliónkrát opakovanú nepríjemnú a nepohodlnú činnosť, ktorú sme takmer nikdy nerobili z vlastnej iniciatívy, ale z povinnosti, donútenia. Omnoho ťažsie je nájsť riešenia, ako s touto vecou pohnúť.
"Keď som bol mladý, takmer nikdy som sa neučil to, o čo som mal záujem. Takmer vždy som sa učil niečo, čo mi prišlo teoretické, k čomu som nemal vzťah." Nehovorím, že je nesprávne, čo sa dieťa učí v škole- to by som si nedovolil tvrdiť. Podľa mňa je však problém v tom, že ak dieťa nemá skúsenosť s učením sa ako s niečím, čo je praktické, aspoň do istej miery atraktívne a moderné , v budúcnosti treba rátať s tým, že do učenia ho to ale vôbec ťahať nebude. Dúfam, že chápete, na čo narážam. Pokiaľ človek v mladosti nezažije aspoň náznaky toho, že v učení môže rozvíjať svoje talenty a schopnosti, v budúcnosti bude brať učenie ako tu najmenej príjemnú povinnosť zo všetkých, ako učenie sa teórie, ktorú aj tak v budúcnosti zabudne.
Ďalšia vec, ktorú je veľmi dôležité podotknúť, je nasledovná. Ja ako devätnásť- ročný študent vysokej školy vnímam obrovský, ale naozaj obrovský rozdiel v týchto veciach: naučiť sa jazdiť na aute- naučiť sa do školy. Naučiť sa rúbať drevo- naučiť sa na písomku. Naučiť sa nežiť len pre seba- naučiť sa matematiku. Prečo je tu tak neuveriteľne silný rozdiel vo vnímaní rovnakého slova? Možeme iśť ďalej a pýtať sa: Jedná sa naozaj "len " o to, že keď nám rodičia, starí rodičia a učitelia dennodenne hovoria, že sa musíme učiť, keď do toho nejdeme s vlastnou iniciatívou, ale z čírej povinnosti, tak sa z učenia vykľuje azda tá najnepríjemnejšia činnosť mladého človeka, akú si pomaly vie predstaviť ? Prečo je to niekedy doslova akoby prekliate? Ak sa spýtate študenta vysokej školy a on vám úprimné odpovie na otázku, čo najmenej rád robí, tak pravdepodobne sa dočkáte slová: učiť.
Podľa môjho názoru existujú aj ďalšie dôvody, prečo sa nám, mladým (česť výnimkám :) ) tak neskutočne, ale niekedy naozaj neskutočne, nechce učiť:
1. Netrpezlivosť, veľa činnosti naraz. Už dlhšie som uvažoval nad tým,ako je možné, že veľmi málo krát, keď robím nejakú činnosť, tak ju robím so zápalom, s odhodlaním. Koľko krát, keď robíš nejakú prácu, si pomyslíš: "kedy to konečne budem mať hotové?" Desať kráť? Ja možno aj viacej :) Veľmi ,ale naozaj veľmi málo krát dokážem robiť jednu vec na 100%- myšlienkami, ako aj samotnou prácou. A určite nie som sám, komu sa táto vec vôbec nedarí. Som na FB a rozmýšľam, že sa musím učiť. Učím sa a rozmýšľam, čo budem robiť vonku, atď. Viem, že sa to veľmi ľahko píše, ale ak si človek bude tieto veci neustále pripomínať, tak postupne, pomaly sa v tomto môže zlepšiť, bude viacej trpezlivý, a možno ho študovanie zázrakom začne aj baviť.
2. Premáhanie sa. Dnes ale vôbec nie je v móde. A pritom koľko dobrého prináša. Odporúčam :)
3. Byť iniciatívny. Toto platí hlavne pre nás, vysokoškolákov, ktorí sme si vybrali vlastný smer, čiže by sme to mali mať o niečo zaujímavejšie v tej škole. Učiť sa len to, čo musím a čo mi príde do ruky, veruže nie je najlepšia cesta. Na rôznych fakultách určite existujú praktické možnosti, ako spojiť to teoretické učenie s reálnou praxou, ktorá nás- vysokoškolákov- o pár rokov čaká. Tu mám na mysli predovšetkým také zamerania, kde je štandardná prax na školách veľmi chudobná- manažment, ekonómia.
Na záver by som ešte chcel dodať, že napriek tým silne nepríjemným "zážitkom" z minulosti, je nechuť k učeniu často jedna nafúknutá bublina, ktorá, keď sa zaprieme, po chvíli praskne. Určite to poznáte. Mám napísať esej na jednu A4 a tak sa mi nechce. A potom to mám spravené do hodiny a nebolo to až také strašné.
Jedna vec mi dosť pomáha prekonávať sa v učení: Predovšetkým ide o postoj. Ak teraz flákam školu a často robím minimum, nebudem to potom flákať v zamestnaní, keď už pôjde o veľa? Možno si povieme, že nie. Ale možno sme si na strednej vraveli, že výšku flákať nebudeme.
A realita je trošku inde :)
Brať učenie ako možnosť realizácie a napredovania. Nejako sa to predsa musí dať :) Všetkým nám držím palce.
