Jej príchod na svet sa trošku skomplikoval. Akosi sa jej nechcelo opustiť pohodlie mamkinho bruška, museli ju z neho vybrať. Narodila sa drobná, ale dobre to dopadlo: dcérka aj vnučka sú v poriadku. Ešte som si ju neprivinul, nepobozkal, zatiaľ som iba videl jej tváričku na MMS-ke. Je krásna. Mladí jej dali meno Grétka, čo znamená perla. Manželku mám tiež Perlu s veľkým p, ta ne taký som som bohatý!
Grétka má tri babky, teda aby ich rozlíšila: babku, starkú a nagyi. Z dvoch dedov som zatiaľ nagypapa, kým si Grétka pre mňa nevymyslí vlastné oslovenie. Kamaráti si ma doberajú: pokiaľ nemáš vnuka, iba vnučku, si len babin muž. Beriem aj to, hlavne že ju mám.
Tak, ako sa mi narodením dcéry skončilo detstvo (bezstarostnosť), narodením vnučky sa mi skončila mladosť. Nie doslovne. Niežeby som sa cítil starým, práve naopak, iba som si uvedomil svoj vek, plynutie času. Keď sa Grétka bude tešiť do školy, ja si začnem užívať penziu. Staroba je ešte ďaleko, ale začala sa nová etapa môjho života. Etapa, v ktorej sa obrátilo garde. Doteraz som poznal vzťah vnuk - starý rodič, teraz začnam spoznávať vzťah starý rodič - vnučka.
Mal som to šťastie, že som prežil s mojím starkým , pre ktorého som bol tiež prvým vnukom, svoje detstvo pod jednou strechou. Dožil sa mojej maturity, ešte ma stihol vyprevadiť dobrými radami na vojenčinu. Bolo by krásne, keby som mohol byť s Grétkou aspoň taký čas a mali by sme k sebe podobne blízko.
Neviem zabudnúť na starkého rozprávky, ktoré síce mali rovnaké postavy ako tie ktoré sme poznali, ale príbeh mali zväčša úplne iný. Sprvoti sme ho zo súrodencami kárali a opravovali, neskôr sma sa tešili na jeho verzie, na ktorých sme sa vždy nasmiali, aj keď v nich nie vždy zvíťazilo dobro nad zlom. Asi nás aj takým spôsobom pripravoval na život: musí byť veselo aj keby sa nám chcelo plakať. Naučil ma mnohému. Najviac si cením, že bral život s nadhľadom, humorom a že ma naučil poznať a mať rád prírodu. Brával ma na výlety, na huby, učil ma rozoznávať stromy, určiť svetové strany, spoliehať sa na seba aj keď som vedel, že je na blízku. Ešte raz sa k svojim rozprávkam vrátil. Pred svojim skonom, keď už bol pod vplyvom utišujúcich liekov, aby nás rozveselil, čítal nám z Pravdy, ktorú mal často hore nohami, neuveriteľné, fantastické správy zo svojho ideálneho sveta, do ktorého sa isto po svojej smrti dostal.
Tatík, šetri sa, ešte musíš naučiť Grétku lyžovať, vravievala mi moja dcéra(vedela, že čaká dievčatko). Až teraz mi dochádza skutočný význam jej slov. Chce mi zveriť to najcennejšie, čo má, svoje dieťa. Dôveruje mi a má ma rada. Čo viac môžem chcieť. Áno, asi si spomenula, ako som ju už ako trojročnú brával splavovať Hornád. Nebála sa. Ćasto ju vlny ukolísali, prebrali ju až pereje, keď ju trochu pokropilo. Lyžovala ešte v predškolskom veku, vymýšľali sme nové texty poulárnym pesničkám, ktoré sme spolu spievali.
Tuším, že sa mám od čoho odraziť, aby som mohol naplniť význam slov starý rodič(nagypapa).
Možno som tu táral dve na tri, ale rád som sa podeli o svoju radosť, šťastie a očakávanie.
