Príspevok pre zamestnávateľov na udržanie pracovných miest a memorandum štátnych podnikov so sociálnymi partnermi o neprepúšťaní zamestnancov, nás vracia o dvadsať rokov dozadu. Už sme tu mali systém, v ktorom zamestnanci akože chodili do práce a dostávali za ňu akože plat. Ten systém aj kvôli tomu skolaboval. Máme ho tu zas.
Možný scenár zavedenia balíčka do praxe môžeme ilustrovať napríklad na Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia. Firma zamestnáva vyše 10 tisíc zamestnancov, je najväčším štátnym podnikom. Táto firma na rozdiel od zvyšných dvoch železničných spoločností je podnikateľský subjekt. Zarobí len za to, čo odvezie. Podnikateľský plán na tento rok predpokladá zníženie prepravy o 40%. Primerane k tomu, okrem iných opatrení na prežitie, firma by mala znížiť stav zamestnancov. Keď vezmeme do úvahy,že niektoré činnosti pre chod firmy sa musia vykonávať s nezmeneným počtom pracovníkov, ostáva nám 3 tisíc nadbytočných zamestnancov. Štát bude dotovať firme odvody a prípadne aj zamestnancom časť mzdy. Nemalá časť týchto zamestnancov sú predčasní alebo starobní dôchodcovia, takže k príspevku na mzdy dostanú od štátu aj dôchodky. Pre udržanie zamestnanosti firma zmrazí mzdy. Z tejto firmy sa stane najväčší sociálnozaopatrovateľský podnik na Slovensku. Netreba vyhlasovať tendre na ich zriadenie. Stačí aj inde ísť podľa tohoto scenára. Aká bude motivácia zamestnancov podávať čo najlepšie výkony v práci, keď nedostanú pridané a aj ten, ktorý je nadbytočný dostane takú istú mzdu. Prebytočná časť bielych golierov si bude na počítači vykladať pasians a zvyšné modré goliere budú sedieť na ponku a mastiť mariáš. Zmysluplnej práce pre nich niet.
Takéto sociálne cítenie vlády nepomôže zmierniť dôsledky krízy, práve naopak. Zruinuje štátne financie a zdevastuje pracovnú morálku. Toto je falošná solidarita. Štát sa má starať o skutočne sociálne odkázaných a nie plošne o všetkých, ktorí sú ohrození krízou. Vraví sa, že cestu do pekla dláždia najlepšie úmysly. V tomto pripade je to červenou hmlou zastretá myseľ.
