Od 1. mája sedím, ako všetkých 10 tisíc zamestnancov Carga, jeden pracovný deň v týždni doma za 70% priemernej mzdy. Mohol by som povedať: ako fasa, vybavím si svoje veci, dokončím odkladané domáce práce, zabicyklujem si, alebo len tak si oddýchnem a ešte dostanem za to slušne zaplatené. Mohol by som to povedať, ale nedá sa.
Za vyše tridsať rokov praxe, aj keď sa niekedy stalo,že môj pracovný čas nebol využitý na 100%, vždy som odviedol za svoj plat kus práce. Teraz som doma za lóve. To by nemalo chybu, keby to nebol úplatok. Úplatok od Fica, na ktorý si na neho "požičal" od štátu.
Máme tu úverovú krízu a štát na to voľno poskytol firme nesplatiteľný úver 166 miliónov € (5 miliárd Sk). Nesplatiteľný a nenávratný úver - firma od svojho vzniku bola len raz v pluse. Tie peniaze budú žiaľ prejedené, budú použité na udržanie zamestnanosti a z toho dôvodu ostane iba na núdzový chod firmy, iba na jej resuscitáciu. Pritom Cargo súrne potrebuje peniaze na modernizáciu a revitalizáciu. Na ilustráciu: priemerný vek lokomotív sa blíži k štyridsiatke a priemerný vek rušňovodčov je cez päťdesiat. Úver, ak už bol poskytnutý, mal byť tak účelovo viazaný tak, aby mohol byť v budúcnosti splatený: na zoštíhlenie firmy (vyplatenie slušného odchodného prebytočným zamestnancom), na obnovu vozidlového parku, na výchovu a vzdelávanie. Firme poklesli výkony o 40% (!), čomu zodpovedá prezamestnanosť, pracuje v nej množstvo dôchodcov a pritom nikto nie je nadbytočný. Zamestnanci firmy by možno aj chceli plnohodnotne pracovať. Chceli, ale nemôžu (firma je v provizóriu - aj zakúpenie čo len jednej skrutky na opravu rušňa je obrovským problémom), pretože všetka činnosť je podriadená jedinému - splneniu politickej úlohy - udržaniu zamestnanosti za každú cenu.
"Nespomínajte mi Maďarsko, my nejdeme maďarskou cestou"- ohradzuje sa Fico. Rozdávanie nezmyselných nenávratných pôžičiek je však vykročením priam v míľových čižmách tým smerom. Cargo s politickými zásahmi do jeho hospodárenia nikdy nebude tou zlatonosnou sliepkou ako tvrdil premiér, keď odmietol jeho privatizáciu. Nedávno sa mu málili miliardy, ktoré štát mohol predajom Carga získať. Dnes do neho musí miliardy vrážať, aby prežilo. Zisk firmy je v nedohľadne. Neviem, či by sa dnes našiel seriózny záujamca, ktorý by sprivatizoval zadľženú, problémovú firmu. Na vytunelovanie toho, čo v nej zostalo (Cargo je ešte stále najväčším štátnym podnikom) však by sa našli mnohí, hlavne naši roduverní. Bolo veľkou chybou Cargo nesprivatizovať. Dnes to mohla byť očistená, skonsolidovaná firma, pripravená popasovať sa s krízou bez zásahu a financií štátu. Štát premenil Cargo iba na najväčší sociálnozaopatrovateľský ústav, na viac žiaľ nemá.
Fico upláca zamestnancov Carga, ale aj ostatných zamestnancov štátnych podnikov, peniazmi nás všetkých. Chce za to, aby sa mu prinajmenšom nemiešali do jeho populistickej sociálnej politiky, ak už ho za ňu nevelebilia. Chce za to konfort pri svojom bašovaní. Mnohým to krátkozrako vyhovuje: jedni súbežne dostávajú dôchodok a plat, iní nebudú prepustení, i kedˇ pre nich nie je práca a ešte za peniaze ostanú doma. Fico na úkor zmysluplných protikrízových opatrení (nemá žiadne), predvádza svoje sociálne inžinierstvo. Viem, že je kríza a solidarita do určitej miery je nevyhnutná, nie však rozšafné rozhadzovanie verejných financií na úkor budúcnosti.
Z toho sociálneho inžinierstva v praxi ma akosi rozbolelo brucho. A to firma už obmedzila aj hygienické potreby - miliardy nestačia. To nemdopadne dobre. Ešte sa z toho možno zos....me, kým sa konár ulomí. To neplatí len pre Cargo.
