Bežecké lyžovanie vo Vysokých Tatrách: totálny úpadok a nezáujem

Písmo: A- | A+

"Táto trať vedie cez môj pozemok", prihovára sa mi postarší tatranec, kým si uťahujem šnúrky na lyžiarke. "Mali by ste sa lepšie starať o svoj majetok, pozrite sa, ako to tu vyzerá", odpovedám, bežecká trať nie je bezpečná, sú na nej primrznuté zľadovatelé hrudy snehu. "Veď sa starám, chodím po úradoch aj za kdekým, ale nikto mi nechce platiť". Nepochopil, pomáham mu: "ja by som aj zaplatil, keby som mal istotu, že trať bude upravená". Už tu raz vyberali poplatok, bolo to v poriadku. Nechytal sa, zmenil tému: "Nocľah už máte?" "Som tu len na jeden deň". "Škoda, mám voľné izby, lacné" nevzdáva sa. Keď poďakujem, posťažuje sa, že nikto nechodí. Hovorí, že ešte nedávno, sa u neho takmer celú sezónu striedali bežkári z Moravy, niektorí sa vracali aj v lete na huby. Tatrancov uplakaný monológ mi zdvihol tlak. Je smutné, že takto si musí zháňať klientelu, ale netreba ho ľutovať, môže si za to sám. Pred časom urbárnici, medzi ktorých patril, naschvál zarúbali bežecké trate, chceli mať z nich príjmy. Chápem, že chceli zarobiť, ale chceli lóve bez toho, žeby niečo investovali. Teraz sa im to vracia. Nielen Moravákov, ale aj bežkárov odinakiaľ, takto vyhnali z Tatier a teraz plačú.

Urbárnikom zobrala víchrica les. Okrem jeho obnovy, mohli by investovať aj do rekonštrukcie bežeckých tratí, najmä ak podnikajú aj v cestovnom ruchu. Návratnosť tejto ivestície by bola oveľa rýchlejšia, než čakať, kým les vyrastie. Stačilo by obnoviť a vyčistiť trate, označiť ich, postaviť zopár drevených mostíkov cez jarky, prípadne aj nejaké odpočívarne pre turistov. Kúpiť snežný skúter a frézu na bežeckú stopu, prípadne ťažšiu techniku si požičať. Mali by to vo vlastnej réžii, vyberali by poplatky od turistov, so športovými zväzmi či nájomcami by uzavreli dohody. Vrátili by sa im aj nocľažníci. Ale to by nesmeli byť zadubenci, ako väčšina "majiteľov" Tatier.

Štyridsať rokov chodím lyžovať na bežecké trate na Štrbskom Plese, za štyridsať rokov bežecký areál schátral, zostalo z neho torzo. Len jeden 5 kilometrový okruh, ktorý sporadicky, z dobrej vôle, udržiava prevádzkovateľ zjazdoviek.

Areál snov, kedysi pýcha Tatier a MS v severskom lyžovani v r. 1970. Desiatky km profilovo krásnych, náročných pretekárskych tratí, o nič menej zaujímavé turistické trate. Skokanské mostíky. Pravidelné preteky Svetových pohárov v bežeckých disciplínach, v skokoch a v pretekoch kombinátorov. Všetko je preč. Nemáme areál, nie sú podujatia, nie sú športovci, ani výsledky. Až teraz je to naozaj Areál snov, môžme o ňom už len snívať.

 Čosi však na Štrbskom Plese pribudlo - konský trus (pólo), nová predražená zjazdovka (za cenu výrubu kosodreviny), päťhviezdičkový hotel a apartmánové resorty pre pár zbohatlíkov. Nič pre obyčajného návštevníka Tatier, turistu, kondičného bežkára.

Voľakedy som sem pravidelne chodieval takmer každé voľno, a tiež na jarné, týždňové pobyty. Ubytoval som sa v hoteli FIS, priamo pri štarte bežeckých tratí. Cez deň som dvojfázovo absolvoval kondičný beh, večer som relaxoval v hotelovom bazéne a saune. Dnes kvôli obmedzeným možnostiam lyžovania a cenám ako pre ruských oligarchov, sem prichádzam iba na jednodňové výlety. Urobím niekoľko okruhov na nudnej (ak ju prejdete x-krát) trati, peniaze miniem len za obed, okúpem sa a zrelaxulem v parnej saune v Aqua city v Poprade. To všetko len vtedy, ak v Košiciach nie je sneh, na začiatku a konci zimy. Inokedy sa sem prísť neoplatí.

 Tejto zimy Mestské lesy urobili v okolí Košíc, na Prednej holici, Jahodnej, Bankove, Alpínke a Furči množstvo bežeckých tratí pre klasické lyžovanie. Okrem toho je v Kavečanoch, nad zjazdovkou, bežecký areál, vhodný aj na korčuliarsku techniku. Bežkárov sem vytiahnu vleky zdarma. Štrbské Pleso sa môže schovať. Čo robia Tatry pre svojich obyvateľov a návštevníkov?

V Tatrách mi chýba aj prepojenie jednotlivých osád bežeckými (v lete cyklistickými) trasami. Nie sú tu jednoduché turistické ubytovne (v drahom Švajčiarsku a ešte drahšom Nórsku, som si mohol v podobnom prostredí, za primeranú cenu, takýto druh ubytovania vyberať). Mohli by sa na ne prestavať nefunkčné liečebne (Solisko) a bývalé odborárske zotavovne.

Tatry majú mnoho nevyriešených boľačiek, isto aj dôležitejších, ako je bežecké lyžovanie, ale aj tento čriepok zapadá do mozaiky absentujúceho, komplexného riešenia tatranskej problematiky.

Skryť Zatvoriť reklamu