Hlavným hrdinom nasledujúcich príbehov je obálka, ktorá by v normálne fungujúcej spoločnosti nesmela dostať ani tú najmenšiu, najlepšie žiadnu úlohu. Žiaľ, stav nášho nezreformovateľného zdravotníctva, zdá sa však, so šedou ekonomikou priam počíta: nedokáže zaistiť každému pacientovi náležitú starostlivosť a nemá na adekvátne platy zdravotníckeho personálu.
Jedným z hlavných dôvodov kolovania obálok v tomto systéme, okrem vyššie uvedeného, je strach. Strach o svoje zdravie, strach o svojich najbližších, strach, že sa odkázanému nedostane náležitej starostlivosti a bezodkladnej pomoci, najmä pri diagnózach a stavoch, kde zaváhanie z akéhokoľvek dôvodu by mohlo mať fatálne následky. Ďalším dôvodom je to, že niektorí lekári si, či už priamo alebo sofistikovanejšie, "sponzorské" vyžadujú. Nie každý lekár má morálne zábrany a dokáže sa uspokojiť s tým, čo má, najmä, ak sa nemusí pri takomto vedľajšom príjme ani veľmi namáhať. Chce to len silný žalúdok. Neposledným, spoločensky pri súčasnom stave zdravotníctva, akceptovateteľným dôvodom je vďačnosť. Vďačnosť za ľudský prístup, za príkladnú starostlivosť, za kvalitný odborný výkon zdravotníkov, za záchranu života.
Príbeh prvý: Date et dabitur vobis
No, mamička, vyzerá to tak, že potom, čo spolu privedieme na svet vaše dieťatko, obaja pôjdeme na dovolenku. Vy na materskú a ja si tiež oddýchnem od tohoto blázinca, aj keď náš ústav sa volá pôrodnica - povedal lekár mojej dcére, keď jej určil dátum pôrodu prvého dieťaťa. Trošku sa prerátal, dcéra vypočítaný termín pretiahla. Keď sa dostala do nemocnice, pán doktor už na tej dovolenke bol, predbehol ju. Na dcérino požiadanie však k pôrodu prišiel, bol dostihnuteľný. Našťastie. Pôrod neprebiehal tak, ako by mal, niečo nebolo úplne v poriadku. Keď dcére zrazu prestali kontrakcie, pán doktor vykázal zo sály budúceho otecka (ten sa veľmi tešil, že bude v tom krásnom okamihu so svojimi, že to zdokumentuje, no o to bol radšej, keď už šťastne bolo po všetkom) a rozhodol sa ihneď riešiť pôrod chirurgicky. Ukázalo sa, že sa rozhodol správne a včas. Dieťatko bolo zamotané v pupočnej šnúre. Všetko dobre dopadlo, vďaka kvalitnému odbornému zásahu lekára sa dcéra aj vnučka vyhli možným komplikáciám. Keď dcéra vzala do úvahy aj dôslednú a nepretržitú starostlivosť lekára o dieťa i o ňu aj počas tehotenstva, rozhodla sa ho odmeniť. Keďže veľa toho dostala, nemala problémy s tým, že tiež niečo dala.
Príbeh druhý: Nomen est omen
Keď sme sa dozvedeli (telefonicky), že budeme starými rodičmi, mladí nám chceli našu radosť ešte znásobiť: keď prídu do Košíc, prvýkrát nám ukážu vnučku ešte v brušku našej dcéry pomocou 3D vyšetrenia.
Budúca babka v predstihu vybavila u lekára, ako sa neskôr ukázalo s výstižným menom, potrebné vyšetrenie. Natešená babka, spolu s mladými, sa v dohodnutý čas (vo večerných hodinách) dostavila do pôrodnice fakultnej nemocnice. Počas poldruhej hodiny čakania na lekára, prišli na podobné vyšetrenie ďalšie dve budúce mamičky. Ten svoje meškanie zahral do autu inými povinnosťami. Počas vyšetrenia sa žoviálny pán doktor prítomných okrem iného povypytoval aj na ich zamestnanie a hmotné zázemie. Keď sa dozvedel, že budúca babka je podnikateľka, pravdepodobne podľa toho stanovil cenu vyšetrenia. Keďže suma bola 5x vyššia, než akú dcéra zaplatila za totožné vyšetrenie u svojho gynekológa, požiadala lekára o vystavenie potvrdenia. Nato, v súlade so svojim menom, sa pán doktor rozprávka.mi snažil prítomných presvedčiť, že v takúto neskorú hodinu už tu nik nie je, nemá sa ako k bločkom dostať, teda ho nemôže vystaviť. Urazený pán doktor si ešte neodpustil uštipačnú poznámku na adresu budúcej babky, že si nevie predstaviť, ako by si to vyšetrenie mohla dať do nákladov. To nemá chybu. Tak pán doktor v štátnej nemocnici, na štátnych prístrojoch zarába do svojho súkromného vrecka. Zneužíva neopakovateľnosť chvíle prvého pohľadu na ešte nenarodené dieťa, počíta s tým, že človek v tej radosti, eufórii, bude súhlasiť s cenou vyšetrenia a prehliadne nevydanie účtenky. Bez svedkov, vo večerných hodinách zarobí za dva-tri dni viac, ako v službe za celý mesiac. Má to dobre vymyslené, ale aj rozprávka raz narazí a vezme za koniec.
Príbeh tretí: Error corrigitur, hic et nunc
Na pôrodníckom oddelení nemocnice čaká na prepustenie mladá rómka, prvorodička. Leží na štvorke medzi bielymi. Sama sa sem pýtala, nechcela byť medzi špinavými rumungurkami, ona ja olašská Cigánka, zdôrazňovala. Nevie sa dočkať, kedy už pre ňu a malého prídu. Každú chvíľu, už od rána, do izby nakukuje lekár, ktorý bol pri jej pôrode, ale od vtedy sa tu neukázal. Možno ešte netrpezlivejšie ako prvorodička čaká na príchod jej príbuzných. Nechce zmeškať svoju odmenu. Na nemocničnom dvore zaparkuje mercedes, za ním niekoľko áut podobných značiek. Rómka sa poteší, doktor vybehne príchodzím oproti a začne im vykladať, že matka aj dieťa sú v poriadku a bolo o nich dobre postarané. Tí si ho veľmi nevšímajú, nahrnú sa do izby a všetci sa venujú malému (možno budúcemu vajdovi). Pri prvorodičke sa zastaví iba jej matka, pomáha jej baliť. Keďže doktorovi nikto nevenuje pozornosť, ten sa upriami na hlavu rodiny a upozorňuje ho na svoje zásluhy pri v podstate bezproblémovom pôrode. Hlava rodiny kývne na zaťa, novopečeného otca, ten vytiahne z aktovky bonboniéru a podá ju lekárovi. Doktor neskrýva v tvári svoje sklamanie, nakoniec sa neovládne a upozorní otca dieťaťa, že tu to nechodí tak, ako keď príde k lekárovi s nádchou, tu predsa ide o život, tu sa nosí obálka. Hlava rodiny zasiahne: prepáčte, pán doktor, my sme len hlúpi Cigáni, hneď to napravím, poradte, koľko dať do tej obálky. Mohli by to byť tri stovky, ukľudnil sa doktor. No vidíte, vy ste študovaný, vy ste doktor, vy to viete najlepšie, kontruje hlava rodiny. Vypýta si späť bonbonieru, otvorí ju, je v nej obálka. Vyberie z nej zväzok bankoviek, odpočíta z neho tri stovky, vráti ich do obálky a podá ju spolu s bonbonierou lekárovi. Dúfam, že teraz je to už v poriadku, dodá. Doktor najprv skamenie, potom zozelenie a potom v purpurovej fáze vyletí z miestnosti. Všetky mladé mamičky, schované pod prikrývkami, sa zadúšajú od smiechu.
