Dcéra sa rozhodla osláviť svoje narodeniny doma v Košiciach. Potrebovali sme čosi nakúpiť na oslavy a tiež som jej pre istotu chcel ukázať darček, ktorý sme pre ňu s manželkou vybrali. Dcéra a jej rodinka tu už dávnejšie neboli, tak sme nákup spojili s prechádzkou centrom mesta.
Vo výklade športovej predajne Nike pri Dóme dcéru čosi zaujalo, vošla dnu. Na jej príchod a pozdrav nikto nereagoval. Chvíľu sa jej zdalo, že je v obchode sama, potom si všimla mladú predavačku, ktorá so svojim kolegom(?), čumela do počítača. Na jej otázky predavačka bez toho, čo by len zdvihla hlavu, iba stroho a bez záujmu odpovedala neviem, nemáme. Bavila sa s mladíkom, zákazník bol na obtiaž. Dcéra sa ešte poprechádzala medzi regálmi. Možno by si aj niečo vybrala, ale keď videla, že ju naďalej ignorujú, sklamaná a nahnevaná vyšla von. Skonštatovala, že svoje peniaze v tomto obchode nenechá, viac sem nepríde.
O pár metrov nižšie, v predajni Wrangler, sme sa z dcérou pozreli na súpravu, ktorá sa mne aj manželke pozdávala. Páčila sa aj dcére. Dala si ju ešte schváliť aj zaťkovi, ktorý ostal s vnučkou vonku, takže nebolo čo riešiť, iba zaplatiť. Milá a ochotná predavačka si ma pamätala, tak som sa toho chytil. Požiadal som ju o množstevnú zľavu, keďže som tu už druhýkrát a ešte k tomu aj veľmi nerád platím. Rozosmial som ju, naladila sa na moju vlnu, dostal som akciovú cenu.
Chceli sme kúpiť nejakú hydinu, na rohu Vrátnej sme vošli do mäsiarne. V čistej a voňavej predajni nás privítali usmiate predavačky. Na našu otázku, či majú hydinové prsia nám unisono odpovedali: máme - kuracie, morčacie a naše!, pričom všetko názorne a rukolapne predviedli. Pučili sme sa od smiechu. Na chvíľu som sa zamyslel: čo by nám asi ukázali, keby som nabral odvahu a opýtal sa na podpultový tovar. Moje predstavy žiaľ prerušil môj zaťko, že už vie prečo som ho zaviedol sem, sám by inam nechodil. Neviem, nakoľko to bolo zo strany predavačiek spontánne, ale v každom prípade to bol vynikajúci obchodný trik. Veľmi vtipne a šarmantne aj seba zahrnuli medzi hydinu, ale nie je sliepka ako sliepka. Tieto vôbec neboli hlúpe, kúpili sme viac ako sme potrebovali. Vonku, keď sme ukladali nákup do kočíka, ma dcéra upozornila, že von vychádzajú ďalší vysmiati zákazíci.
Potrebovali sme aj zákusky, skúsili sme cukráreň na Vrátnej. Ostal som s vnučkou, mladí šli nakupovať. O chvíľu dcéra vybehla von so zákuskom a začala ma vidličkou kŕmiť. Ponúkli jej vynikajúcu sacherovu tortu, musela mi ju dať ochutnať. Bol to zákusok, aký mám rád, veľa čokolády, žiadna maslová plnka či šľahačka. Vzali sme celú tortu, ochutnávka bola pozornosť šéfky podniku. Kvailtný výrobok, profesionálny prístup.
K oslave patrí aj alkohol, zišla by sa dobrá hruškovica. V diskonte na Dominikánskom námestí z nej mali zo šesť druhov. Skúsená predavačka nám opatrne, ako bábätká, nosila fľaše na pult. Vedel som dopredu, akú odpoveď dostaneme na otázku, ktorá je z nich najlepšia. Keď niesla fľašu maďarskej hruškovice Royal so slovenskou etiketou, olízla si pery a prehľtla. Nemýlil som sa. Ani ona sa nemýlila, hruškovica chutila každému. Vybrala kvalitný ovocný destilát, žiadny ochutený špiritus. Bolo vidno, že je odborníčkou, ktorá dokonale pozná svoj tovar. Radosť nakupovať.
Veľmi sa mýlia obchodníci, ktorí si myslia, že ak za pult postavia manekýnku, tak sa im zdvihnú tržby. Pekná tvárička je málo, pokiaľ pre ňu zákazník nie je dôležitým partnerom, žijú predsa z neho. Radšej nakúpim u možno aj trochu prezretejších dám, ktoré majú rady svoju prácu aj svojich kunčaftov.
Resumé: naše peňaženky prehrali s obchodníčkami 1:4, ale boli by sme radšej, keby to bolo 0:5, lebo v tomto prípade prehry nebolia, naopak, práveže potešia.
