SAFARI alebo dobrodružná cesta parkom Serengeti

Pravdepodobne väčšine z nás pri vyslovení slova Keňa alebo Tanzánia príde na myseľ jediné slovo: „SAFARI“ (prekl. Cesta, cestovanie). Pre Európana fascinujúca predstava afrických stepí, po ktorých pomaly a rozvážne kráčajú sloni, okolo sa preháňa stádo antilop prenasledovaných levom a nádherné štíhle žirafy ohryzujúce košaté akácie v nedozerných výškach je len zlomkom toho, čo pri návšteve týchto krajín môžete vidieť a zažiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
rozzúrený lev
rozzúrený lev (zdroj: kobliha)

8Faktom však je, že SAFARI stále predstavuje hlavné lákadlo, ktoré privádza ročne do východnej Afriky niekoľko miliónov turistov. Národné parky a rezervácie Masai Mara, Amboseli, Tsavo, Serengeti a veľa ďalších sú domovom antilop, žiraf, zebier a predovšetkým tzv. „Veľkej päťky“, ktorá je stredobodom záujmu všetkých turistov. Tvorí ju slon, buvol, lev, nosorožec a leopard. Putovanie 1.5 milióna pakôňov zo Serengeti v Tanzanii do národného parku Maasai Mara je jedným z najväčších zázrakov, ktoré môžeme na svete pozorovať. Nájdete tu i parky s jazerami s najväčšou koncetráciou vtáctva a kochať sa pohľadom na státisícové skupiny plameniakov, ktoré sa vám budú zdať ako obrovské ružové more. Afrika ako má byť. Zoznámenie sa s tradičnou kultúrou kmeňov na území Keňe a Tanzámie patrí takisto k nemenej zaujímavým zážitkom, ktoré si z týchto miest priveziete. V Keni ale najmä v Tanzánii môžete pozorovať kmene Masajov so svojimi stádami dobytka. A ak sa stane, že vás ponúknu kravským mliekom zmiešaným s krvou podávaným v hlinenej nádobe musíte to prijať, aby ste neurazili ich pohostinnosť. Ozdobné štíty, červené látky, pestrofarebné gorálky, hlas bubnov a rytmickej hudby to všetko, ale zďaleka nie všetko, sú Masajovia. Národný Park Serengeti Jeho rozloha je 14 763 km2 a siaha až ku hraniciam s Keňou. Serengeti je považované za jeden z najkrajších národných parkov vo východnej Afrike. Túto planinu obýva asi 35 druhov zvierat, vrátane divých včiel, zebier, gaziel, gepardov a levov, slonov, ktoré migrujú po veľkolepom parku. Rozsiahle zastúpenie tu má aj vtáčia ríša. Najvhodnejším obdobím pre pozorovanie migrácie stád je od novembra do mája. Práve tam sme jedného pekného dňa rozhodli pozrieť. Po 2 hodinovej jazde, autobus plný domorodých študentov základnej školy, ktorej som bol správcom, zamieril k hlavnej vstupnej bráne Parku Serengeti. Vstupná brána vyrobená z dreva je takmer 5m vysoká a 8m dlhá, obohatená o ornamenty a portréty, zobrazujúce divé zvieratá vytesané priamo do nej. Prašná cesta, jemne vanúci horúci vzduch, a predstava stretnutia sa s divou zverou nám len pridali na pocite dobrodružstva, obavy až strachu. V celom parku je zakázané vychádzanie z vozidiel, nakoľko chovanie divých zvierat je nepredvídateľné. Buvoly, levy, slony a nosorožce sú zvlášť nebezpečné. Po zakúpení vstupeniek sa môžete vybrať kamkoľvek v parku, dokonca v niektorých parkoch môžete aj prenocovať vo vybudovaných hoteloch a ráno pozorovať pod balkónom nosorožce, alebo aj nebezpečné hrochy. Po stretnutí sa so zebrami, byvolmi, pakôňmi, žirafami, nosorožcami sme zatúžili si na chvíľku odpočinúť. V parkoch nájdete aj vyhradené miesta na odpočinok, tzv. „odpočívadlá“, kde sa môžete najesť „v pokoji“. Avšak ani tam pokoj nemáte, lebo vás začnú obchádzať hladné opice, čakajúce na vhodný okamžik vašej nepozornosti aby vám to uchmatli. Prosím pozatvárať okná!, kričal som na študentov, lebo opice sú rýchlejšie ako blesk. V niekoľkých sekundách sú schopné vlámať sa vám do auta, prekutať čo sa dá a odniesť si to korún stromov. Týmto spôsobom už mnohí prišli aj o svoje drahé fotoaparáty. Či sa tie opice chceli fotiť navzájom neviem. Poobede náš autobus zamieril do opačného konca parku, kde nás upozornili na väčší počet slonov a byvolov. Malou rýchlosťou dolu z kopca sme začali prechádzať vyschnutým korytom rieky plným piesku a prachu. Napriek tomu, že náš vodič autobusu bol veľmi skúsený v jazde po prašnej a pieskovej ceste náš autobus zapadol uprostred tohoto vyschnutého koryta hlboko do piesku. Čo robiť? Uvedomovali sme si riziko a nebezpečenstvo, ktoré na nás čakalo tam vonku. Na okolí ani živej duše, telefónne spojenie žiadne a to jediné čo nám zostávalo bola modlitba. Po krátkej modlitbe sme sa rozhodli, že predsa musia niektorí študenti vystúpiť a začať tlačiť autobus. Takmer všetci sme vystúpili s tým, že sa dobre porozhliadli či na okolí niet nejakého divého zvieraťa. Je to dosť namáhavé v piesku a teplote +38C tlačiť autobus s tým, že máte leva za chrbátom. Ale, osud bol k nám naozaj milý a pripravil nám nečakané prekvapenie. Keď sme si už mysleli, že sme z toho vonku úplne znenazdania z pravej strany sa objavil veľký africký slon. Nastal zmätok a chaos, študenti liezli do autobusu dverami, oknami, niektorí sa vyšplhali na strechu autobusu. Bol zjavne nie nadšený našou prítomnosťou a patrične to dal najavo zdvihnutím svojho chobota a silným zatrúbením. Slon hoci vyzeral vyrušený a pravdepodobne sme ho obrali o „siestu“ čas jeho odpočinku si to na naše šťastie vybral opačným smerom. Pomalým dôstojným a rozvážym krokom, kníšúc sa z boka nabok odcházal ovievajúc sa pieskom z jeho chobota. Vydýchli sme si. Každý uvažoval čo by sa stalo, keby sa obrátil a zaútočil na nás? Cestou späť sme mali teda o čom uvažovať sledujúc impozantú krajinu, ktorá je tak očarujúca a vzrušujúca pre každého návštevníka. „Tutarudi tena!“, „vrátime sa zasa!“ kričali sme v jazyku swahili, keď sme prechádzali opať cez výstupnú bránu a plní radosti a nadšenia z nezabudnuteľných zážitkov odchádzali domov. Čo dodať? Boh je úžasný a stará sa o človeka kedykoľvek a kdekoľvek na svete!.

Pavel Kobliha

Pavel Kobliha

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mam rad cestovanie a dobrodruzstvo, turistiku a sport, citanie knih a vedomostne sutaze Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

3 články
Adam Valček

Adam Valček

6 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu