Celá rodina stavbárov, mamka konštruktérka, otec stavebný inžinier a všetky štyri deti takisto. Rozhodla sa posunúť laťku vyššie, ukončila študium pružnosti, pevnosti, plasticity, mechaniky, dynamiky stavieb, statiku. Derivácie, integrály aj vektory jej musel vliať do hlávky brat, nikdy predtým o nich nepočula. Išlo to, keď pravidelne drela. Pomohla aj ostatným, vysvetľovala to celkom dobre nechápajúcim. Pre bývalú flegmatičku sa predtermíny stali športom. Vavrín prišiel v podobe štátnic a prvých vlastných projektov.
Viezla autom otca do liečebne a ukazovala mu cestou stavby, ktoré vyprojektovala. Snažila sa o smiech "Tati, táto ulica nesie názov po Einsteinovi, ale je tu aj mojich šesť stavieb. Nemohla by sa volať po mne?" smiala sa. On však nereagoval, akoby nevnímal. Bol už chorý.
V útulnej izbe liečebne rehoľná sestra dokončila záznam EKG, odpojila zvody a oslovila ho. "Pán inžinier a čo vy nato, že vaša dcéra inžinierka dnes študuje ošetrovateľstvo?"
"No, že je sprostá."
Zvláštne, že negatívna veta sa stala pre ňu ďaľšou motiváciou a vôbec nie krivdou. Vždy mu dobre rozumela. Vedel, čo jej tou vetou povedal
