Bolesť cítila intenzívne, nohu mala v chodidle opuchnutú. Návšteva chirurga bola nevyhnutná. Ako sa jej nechcelo, tak veľmi vedela, že musí. Boľavo šplhať na stôl vo vyšetrovni, oprieť telo o barlu a na chodidlo nestupiť, to sa dá? Nedá, ale musí.
Lekár, chirurg si vypočul celú udalosť a zapísal hlavné údaje. Náhle vstal od stola, prikročil k voziku, k invalidnej žene a kľakol si na zem ku vytknutej nohe. Prstami precízne prehmatal žily, preskúmal drobné kosti na chodidle. Velmi ju to bolelo, trhla vždy telom, ale zvuk nevydala. Z úcty k nemu.
Doplnil zápis, odporučil liečbu, predpísal lieky proti zápalu žíl, heparoid, octanovú masť a camphor ichtyol. Vysvetlil a prepustil ju sestrám, ktoré si takisto kľakli a chodidlo jej šetrne ošetrili a obviazali.
Každý pacient má oslabenú psychiku, najmä imobilný pacient a nie je v pohode.
Ked si chirurg kľakne k nohe pacienta, tak to je liečivo. Oveľa účinnejšie, ako liečivý roztok, masť, či biolampa. Keď si chirurg kľakne k nohe pacienta vyjadruje tak úctu k telu a úctu k pacientovi. Prístup k imobilnému pacientovi lieči.
Chodidlo invalidnej pacientky je dnes úplne v poriadku, vďaka pán doktor Ján Nemessanyi...
