Nemocničné lôžka ubližujú

Zastaralé postele v štátnych nemocniciach patria na smetisko dejín, do múzea a antikvariátu. Svojim /ne/úctyhodným vekom 40-50 rokov sú teda už v minulom storočí neodpísané z majetku nemocníc a stále sa používajú pre bezvládnych a geriatrických pacientov. Sú to pacienti s najťažšou manipuláciou. Geriatrický pacient v štátnych nemocniciach nemá k dispozícii správnu štandardnú polohovaciu posteľ na akú má plné právo. Nie pre nedostatok financii. Tie polohovateľné postele nie sú drahé. Postele a geriatrickí pacienti nie sú prioritou.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (13)

Funkciu štandardného lôžka nespĺňajú ani svojim vzhľadom. Presun takéhoto lôžka na poškodených neopravovaných kolieskach s ťažko manipulovateľnými brzdami je obtiažný. Výškovo sú tieto postele už od svojho pôvodu nenastaviteľné, majú len jednu výšku a nemusia tak vyhovovať ani jednému prijatému pacientovi. Pôvodné nastavenie podhlavnice často nie je funkčné. Pri namáhavej manipulácii sa môžete poraniť, ale hlavne poškodiť si stavce chrbtice. Ak je výška lôžka nenastaviteľná a je napr. v úrovni kolien zdravotníckeho personálu, tak nespĺňa základnú požiadavku správneho materiálno technického vybavenia oddelenia s ohľadom na bezpečnosť pacienta a ani s ohľadom na bezpečnosť zdravotníckeho pracovníka.

Osadiť bočnice – postranné zábrany na takúto nefunkčnú posteľ je takmer fyzicky nemožné. Zábrany na starých posteliach sa pripevňujú o postel na princípe masívnej pružiny v oceľovej rúrke, ktorá je po 40 – tich rokoch zhrdzavená, nepruží. Pri osadení takejto zábrany musíte vynaložiť veľkú fyzickú silu aby ste ju zavesili na postel. Skoro nemožný úkon pre sestry.

Bezpečnosť pri práci sestry. Keď zoberieme do úvahy že, 6x za deň je potrebné zmeniť polohu zastaralej podhlavnice pod pacientom, 10x za deň je potrebné polohovať pacienta a niekoľkokrát za deň je potrebné manipulovať s bočnicami na posteli, tak si môžeme spočítať koľkokrát sestry musia porušiť všetky pravidlá bezpečnosti pri svojej práci. Ohrozujú tak bezpečnosť pacienta ale najmä svoju bezpečnosť. Koľkokrát to vzdajú?

Bezpečnosť imobilného pacienta závisí od pohodlne nastaviteľnej výšky lôžka, pohodlne nastaviteľnej podhlavnice anatomicky správne podopierajúcej telo nevládneho človeka. Vodorovný rošt zastaralých postelí po 40 rokoch nemôže vyhovovať anatomickému tvaru ležiaceho človeka a tak jednoznačne ubližuje.

Preležané matrace,nedezinfikovateľné, plné kontaminovaného materiálu ubližujú svojim opotrebovaním všetkým pacientom. Chrbtica u ležiaceho pacienta trpí, nastupuje bolesť, ktorá musí byť liečená farmakologicky. Pribúdajú preležaniny, zanedbávaná je hygiena a dezinfekcia matracov. Staré matrace tak tvoria hlavný zdroj nozokomiálnych nákaz na oddeleniach, možno aj rozšírených hnačiek.

Cena novej dostupnej elektronicky ovládateľnej postele s hygienickým, ľahko dezinfikovateľným matracom sa pohybuje okolo 400 EUR. Takáto posteľ musí byť samozrejmosťou, štandardom ako základné materiálno technické vybavenie oddelení pre prevenciu preležanín, predchádzaniu pádom, nozokomiálnym nákazam, poškodeniu pacienta. Kvalita postele ako prevencia proti poškodeniu na zdraví zdravotníckeho personálu.

Slovensku patrí popredné miesto v krajinách v EU, ktorá má 40-50 ročné postele vo všetkých štátnych nemocnicach.

Ak neodstránime príčiny vzniku preležanín, tak iba samotnými metodickými pokynmi pre prevenciu preležanín a zadefinovaním indikátorov kvality nemocníc, nad množstvom preležanín nezvíťazíme.

Staré postele z roku 1970