V nedeľnej službe som mala nedeľu.
Pani A , sediaca vo vozíčku mi povedala plynule:
"Ty si sa ma ale bála."
"Nie pani A, vy ste láskavá, vás som sa nikdy nebála"
"Tak to som sa pomýlila."
asi si pomýlila slovo,ale bolo to plynulé.
Dnes v noci premokrila postel ,nič vážne, len nešikovne posunutá zdravotnícka pomôcka,
presadila som ju do vozíka,
vymenila posteľné prádlo, tričko,
keď som ju premiestňovala,
zrazu trochu poklesla pred pelasťou postele,
skoro sme spadli, nemám dve platničky,
ale udržala som ju.
Pohladila ma,vždy nás hladí.
Pred odchodom z nočnej služby
mi urobila veľkú radosť, plynule mi povedala:
"Ale som sa polepšila"
"Áno pani A, polepšili ste sa a ja už plačem od radosti."
neprofesionálne som si sadla na jej posteľ,tiekli mi slzy.
Pani A dodala:
"Polepšim sa ešte, polepším sa ešte."
Prišla v novembri so zavedenou sondou v nose
nevedela prehĺtať, nič nevedela povedať.
desať mesiacov.
To je fakt trpezlivý čas pre náš team.
Silné puto.
