Dala som si sľub, ale ak Vás práca s geriatrickými pacientami ešte naviac veľmi baví, tak to zaplní veľkú časť vášho času a mysle. Zaoberáte sa tým, ako by ste to mohli ešte zlepšiť, aby sa pacienti, ktorí sú vám zverení mali ešte lepšie, aby staroba mohla byť aj pekná. Keď však vidíte nezmyselné utrpenie, ktoré skracuje život, zbytočne znižuje kvalitu života na jeho sklonku, znižuje ľudskú dôstojnosť, nadôvažok je spôsobené zanedbaním zdravotníckej starostlivosti, nedostatkom, alebo nevedomosťou, tak si poviete, pre toto som tri roky dobrovoľne neštudovala, toto sa nesmie diať. Musí sa to zmeniť a pod takýto stav pacienta sa nesmieme podpisovať.
Z mnoho termínov, ktoré som si osvojila počas štúdia ošetrovateľstva na SZU vo mne rezonuje najviac termín prevencia, ktorú máme mať na najvyššom stupni hodnôt zdravotníka. Svetová zdravotnícka organizácia WHO nám ju všetkým povyšuje vysoko nad akúkoľvek nákladnú liečbu. Logické, prevencia je to najlacnejšie a najhumánnejšie zlepšenie hodnoty zdravia, kvality života kdekoľvek.
Každú chvíľu, aj práve teraz niekde pribúdajú rany, preleženiny ležiacim pacientom, odkázaným na lôžko. Dekubitus, preležanina je spôsobená dlhodobým tlakom, strihom, šmykom pôsobiacim na tkanivo medzi niektorým z kostných výčnelkov ľudského tela, tkanivom, pokožkou a podložkou na ktorej pacient leží.
Prevencia, predchádzanie vzniku preležanín, tzv.antidekubitárny režim patrí k najvážnejším ošetrovateľskym intervenciám každej sestry v prípade pacientov, ktorí sú dlhodobo pripútaní k lôžku a nevedia, alebo nemôžu sa postarať o svoje základné vitálne funkcie, zmenu polohy, prekrvenie končatín, príjem a výdaj tekutín, stravy, vylučovanie a hygienu.
Štatistiky uvádzajú , že v 95% prípadov by dekubity nemuseli vzniknúť, keby nevládni pacienti dostali potrebnú ošetrovateľskú prevenciu. Dekubity u nás vznikajú v nemocniciach, najviac na geriatriách,na interných oddeleniach, oddeleniach pre dlhodobo chorých, chirurgiách,neurológiach, v domovoch dôchodcov a aj u pacientov v domácom ošetrení. Prevencia sa často nerealizuje, vznikne dekubit, nasleduje úporná a dlhodobá nákladná liečba, ktorá je často neefektívna.Keď aj vyliečime dekubit po jednom,dvoch,troch mesiacoch liečby, tak sa veľmi teším, ale neviem prečo, keď ten dekubit vôbec nemal vzniknúť.
Prečo vznikajú dekubity v nemocniciach, na geriatriách, na interných oddeleniach?
Subjektívny pohľad zdravotníka, z mojich bohatých skúseností a hodín praxe z trojročného denného bakalárskeho štúdia, pobytu na rôznych oddeleniach, kde je geriatrický pacient. Výhodou pre mňa je moja súčasná prax, vek, zrelosť, práca na plný úväzok s geriatrickým pacientom a možnosť porovnávania práce na jednotlivých oddeleniach.
Príčin je viac, ja podčiarkujem nasledovné príčiny, z nich najviac poukazujem na postoj zdravotníkov k sekundárne vzniknutým ranám.
1. Existuje rozdielny vnútorný osobný postoj zdravotníkov k prevencii vzniku dekubitov. Prevažuje pocit zdravotníka, že nemá na to dosť času, že ublíži svojmu zdraviu, že má nízky plat. Pocit vyhorenia, a kolektívna anonymná zodpovednosť. Na oddelení kde vznikajú dekubity je každý jeden pracovník chce či nechce frustrovaný vznikom dekubitu, vyhorieva, nerieši ani svoju situáciu ani situáciu poškodeného pacienta. Iba chodí unavený do práce a z práce a práca ho nebaví, v tom je to a nie je za to postihnutý, iba vlastnou frustráciou. Samé traumy spôsobujúce ďalšie traumy.V kolektívoch prevažuje počet pracovníkov, ktorí pre prevenciu vzniku dekubitov nič neurobia, nad tými ktorí sa snažia niečo urobiť. Dekubity vzniknú a tá malá snaživá časť ľudí to práve preto vzdá. Prevenciu dekubitov môže zabezpečiť iba dobrá spolupráca celého tímu pri striedaní denných a nočných služieb. Snaživý jednotlivec v jednej službe je málo.
2. Sanitári a asistenti v službe nie sú prítomní na oddelení preto, že v dennej službe sprevádzajú geriatrických pacientov po vyšetreniach napr.RTG, Sono,CT atď. V stave počtu zdravotníkov na jedno oddelenie sú uvedení a je ich aj dostatok, ale počas dennej služby zrovna na oddeleniach nie sú prítomní, lebo sprevádzajú pacientov. Sanitári majú byť na oddeleniach a vykonávať svoju prácu a pacientov majú sprevádzať na vyšetrenia nejakí iní nekvalifikovaní zamestnanci, sprevádzači prijatí za tým účelom. Keď sanitári nie sú na oddelení tak prácu sanitárov, t.j. pomoc pri kŕmení, polohovaní, hygiene musí zabezpečiť sestra, ktorá to nemôže stihnúť a preto táto práca nie je často urobená a pacient nie je nakŕmený ani polohovaný.
3. Nesprávne pochopený a nesprávne realizovaný ošetrovateľský proces v praxi, ktorý sa nesprávne zameriava na prehnane vyhodnocovanú zdravotnícku dokumentáciu sestrami. Sestry na jej písomné vyhotovenie potrebujú cca 1. a 1/2 - 2. hod. z dennej služby. Takto realizovaný oše proces nemá zmysel, ak je realizovaný iba v dokumentácii a ak nevládny pacient nejedol, nepil a nebol polohovaný. Sestry často prehnane vyhodnocujú dokumentáciu vo vyšetrovni a pacienta vôbec nevideli. Poisťovne však zaujíma dokumentácia, nie pacient. Na prvom mieste je práca s pacientom a dokumentáciu je potrebné zjednodušiť iba na potrebné úkony. Pre náročný prijem pacientov určiť iba jednu sestru, ktorá tam bude každý pracovný deň tzv.prijmovou sestrou a vyhotoví prijmovú sesterskú dokumentáciu so sesterskými diagnózami pre každého novoprijatého pacienta a zhotoví aj vstupné EKG a vyšetrenia. Sestry pri ložku sa potom môžu venovať pacientovi a iba zmeny v zdravotnom stave pacienta a komplikácie zapíšu do spoločnej zdravot. dokumentácie, do lekárskeho dekurzu. Ani lekári nevyhodnocujú každú diagnózu pacienta jednotlivo každý deň. Píšu iba zmeny v zdrav.stave.
4. Absencia PC vo vyšetrovniach, čo je absurdné v roku 2010, ale často realita. Sestry potom prepisujú ručne do klasických zošitov z lekárskych dekurzov všetky infúzie s konkrétnymi menami pacientov, všetky antikoag. injekcie s konkrétnymi menami, muskulárne injekcie, inzulíny, odbery aj objednané vyšetrenia. Nezmyselná duplicitná práca s lekármi. Všetko je zapísané v dekurze jeden krát, druhý krát na nástenke, tretí krát v zošitoch a štvrtýkrát na lístkoch prilepených konkrétne k infúznym flašiam,ampulkám, striekačkám. Stačí použiť PC, mať jednoduchý program , ktorý to rozdelí a roztriedi sám, ihneď po zápise lekárom a priradí do potrebných stĺpcov.
5. Absencia kontroly manažmentom oddelenia, pacient opúšťa nemocnicu s novovzniknutou ranou, dekubitom. Poisťovňu zaujíma iba zdravotná dokumentácia, nie reálny pacient a ani efektívnosť , alebo neefektívnosť liečby. Pri liečbe dekubitu náklady nemocnice stúpajú . Keď na oddelení pacient nie je polohovaný, čoho dôkazom je existujúci novovzniknutý dekubit, poisťovňa uhradí tak aj fiktívne polohovanie pacienta, ktoré je perfekcionalisticky zaznamenané v zdravot.dokumentácii. Oddelenie prepúšťa, prekladá poškodeného, nevyliečeného pacienta, ktorému pribudol sekundárny zdravotný problém, a kontrola nie je nikde. Liečba je poisťovňou uhradená, bez kontroly. Náklady na liečbu na vzniknutý dekubit sa tak zvyšujú na ďaľšom oddelení, prípadne v domácom ošetrení .
6. Absencia starostlivého výberu zdravotníckych pracovníkov vhodných pre túto prácu v kolektíve so zmyslom pre kolektívny disciplínovaný harmonogram manažmentu ošetrovateľstva a hlavne prevencie. Bez jednotného kolektívneho postoja celého personálu oddelenia k prevencii vzniku dekubitov sa nič nezmení a dekubity budú pribúdať.
7. Absencia vnímania novovzniknutých rán ako poškodenia na zdraví. Príbuzní, ktorí sú paralizovaní zdravotným stavom svojho nevládneho príbuzného si vôbec neuvedomujú, že ich nevládny príbuzny má na nepoškodené telo právo, že tu vstupuje nový fenomén o ktorý sa nevládzu zaujímať a to je právo pacienta. Nevládny pacient sa nemôže brániť ani obhájiť a jeho príbuzní považujú tieto novovzniknuté rany na tele iba za druh možnej komplikácie zdravotného stavu, ktorej sa nedalo zabrániť. Opak je pravdou, dalo sa zabrániť dôkladnou prevenciou a príbuzní nesebestačného pacienta nevládzu obhájiť, musia riešiť iné životné komplikácie pred ktoré sú postavení.
8. Problém v nemocniach s dekubitmi je dlhodobo ukrývaný pod pokrievkou. K zmenám postoja neburcuje nikto, ak sa aj nájde tak je prevalcovaný ostatnými členmi tímu. Prevláda ukrývanie sa za kolektívnu zodpovednosť , obviňovanie režimu, podčiarkovaníe hodnoty platu zdravotníckeho pracovníka. Ak však existujú zariadenia kde traumy z dekubitov a ani dekubity nevznikajú, tak je potom na mieste neprijať takéto argumenty, pretože tie svedčia o iných problémoch, ktoré treba riešiť inde a ináč. Problémy vzniku dekubitov treba riešiť na mieste kde vznikajú.
Prečo vznikajú dekubity v domovoch dôchodcov?
Pre nedostatok pracovníkov, jednoznačne je tam podceňovaný počet kvalfikovaných pracovníkov, sanitárov a absencia sestier. Ak tam vznikne dekubit je to zanedbanie starostlivosti pre nedostatok pracovníkov. Personál zariadenia nie je kontrolovaný.
Prečo vznikajú dekubity v domácom ošetrovaní nesebestačného pacienta?
Pre nevedomosť o príčinách vzniku dekubitu, nevedomosť ako predchádzať vzniku dekubitu, ako polohovať.Neinformovanosť verejnosti o možnostiach ktoré pacient môže čerpať cez poisťovňu. Nesebestačný pacient v domácom ošetrení má právo na polohovateľnú posteľ s diaľkovým ovládaním hradenú v plnej výške poisťovňou.Výborná pomôcka spolu s antidekubitárnym matracom pomáha v prevencii proti vzniku dekubitu. Polohovateľnú posteľ aj antidekubit.matrac predpíše pacientovi na základe vážneho zdravotného stavu rehabilitačný lekár a posúdi to posudkový lekár poisťovne. Profesionálna firma príde poskladať postel priamo do domácnosti. Potom už len stačí odsledovať pacienta,a pohodlne polohovať, kontrolovať jeho predilekčné miesta, nastaviť vlastný režim prevencie.
Stačí málo. Zmeniť postoj každého jedného z nás k tomuto zbytočne traumatizujúcemu symptómu, aby sa stal minulosťou. Nevedomosť nás neospravedlňuje, neposkytnutie dostupnej prevencie takisto. Najlacnejšiou, bezplatnou časťou prevencie je uvedomiť si, že kompetenciu polohovať pacienta má každý jeden z nás, či ošetrovateľka, asistent, sestra, lekár, dobrovoľník, námestníčka, riaditeľ, príbuzní. Prevencia nie je o financiách, je to o postoji a disciplíne. Polohovať pacienta je ľahké a je našou povinnosťou a cťou chrániť ho pred preležaninami. Poučiť sa z negatívnych javov, rozlúčiť sa s nimi a zahájiť najnovší trend - prevenciu.
Ekonomické zdroje sú vyčerpateľné, a ak si pojem prevencie neosvojíme, tak budeme stále klesať na úrovni hodnoty zdravia, aj v prípade dekubitov. Každý jednotlivec.
----------------------------------------------------------------------------------------------------------
29.9.2010 v jednej z Bratislavských nemocníc zomrela skvelá matka mojej priateľky, schúlená na lôžku, telo posiate dekubitmi. Moja hlbokosmútiaca priateľka s tým nevládze bojovať.Venové Norinej mame.
