Darčeky v obálkach rozdá s pocitom darovať radosť. Nechá tú voľbu daru na vnúčatá. Nevedia ešte oceniť dar, ktorý starenka odovzdáva. Vidia za ním červený sveter, časopis alebo školskú tašku, túžbu vyniknúť inak. Dopoludnia sa v rodine vnúčat pokazí stará Tatramatka. Programátor nereaguje, práčka neperie. Pocit je na svete, keď deti vnímajú, že majú zdroj na opravu Tatramatky v bielych obálkach od starinkej. Na stromčeku zrazu visia štyri biele obálky, v ktorých sú koruny na opravu pračky od detí. Retiazka je spojená, ak je to deťom dovolené.
Starenkine štyri biele obálky si neskôr nesú deti do vlastných rodín. Pozorovať, ako sa kopia do dvadsiatich ďaľších spojených retiazok, je dar života. Vidieť po rokoch, za jedným dlhým stolom sedieť tú starkou spojenú retiazku je šťastie a iné slová, ako retiazka neviem nájsť.
