Rozhodol sa, že takýchto ľudí nebude podporovať svojou prácou a odišiel.
Keď tento rok vstúpil do platnosti zákon o minimálnych mzdových nárokoch, jeho zamestnávateľ (DSS) ho vyzval na podpísanie dodatku ku zmluve, podľa ktorého mal byť na 50 % sestrou a na 50% opatrovateľom. Martin nesúhlasil, načo mu zamestnávateľ povedal, že bude musieť odísť.
Rozhodol sa, že sa nebude podieľať na budovaní imidžu takéhoto zariadenia a odišiel.
Mali sme tú česť vnímať Martinove úsilie v škole ako výnimočné. Vyhral študentskú vedeckú odbornú súťaž ŠVOČ s témou "Diabetes mellitus a vplyv selfmonitoringu". V prieskume porovnával výsledky diabetikov, ktorí si sami kontrolovali hladinu glykémie v krvi. "Slnko nad diabetes mellitus nezapadá" - posledné slová Martinovej prezentácie. V preplnenej aule zaznel potlesk pre jeho zmysluplnú prácu.
Počas školskej praxe na oddelení, bol pre mňa profesionálnou oporou. Vidieť ho kmitať medzi izbami pacientov, pracovať s ním v dennej zmene bol dobrý pocit. Naučil ma odoberať krv do špeciálnej tenučkej kapiláry pre laboratórne parametre acidobazickej rovnováhy. Bol to on, ktorý mi vysvetlil princípy podávania intravenóznej liečby pomocou elektronickej pumpy. On, ktorý mal svätú trpezlivosť s detským pacientom, keď mu odoberal krv, alebo zabezpečil intravenózny vstup.
Rozhodol sa, že sa nebude podieľať na degradácii vedného odboru ošetrovateľstvo a odišiel zo zdravotníctva.
Miliónkrát za 18 rokov svojej praxe v zdravotníctve zohol svoj chrbát nad pacientom, unavené platničky a stavce. Tisíckrát sa sklonil pri umierajúcom človeku, s empatiou a úctou poskytol paliatívnu starostlivosť, aby sa napokon dôstojne postaral o telesnú schránku pacienta.
Svoj chrbát sestra Martin nezohol pred degradáciou.
