Rakúsko dekubity takmer nepozná, Nemecko tiež, Kanada tiež, USA pozná. Česko pozná, Slovensko by to mohlo zmeniť. Informácie mám len zo skúseností niekoľkých sestier pracujúcich v zahraničí a presná evidencia u nás neexistuje. Dekubity v 90% prípadov nemusia vzniknúť, viem to zo skúsenosti a praxe z pracoviska na Slovensku, kde sa dôkladne dbá o prevenciu. "Kde je presvedčenie, tam je aj vôľa,"- hovoria moje skvelé kolegyne, sestry.
Zorganizovať deň boja proti dekubitom neznamená veľa, znamená iba organizáciu toho dňa. Môže to byť športové a kultúrne podujatie, pekné počasie, pár sponzorov, empatických moderátorov, symbolické ceny, a hlavne účasť ľudí , ktorí chcú skoncovať s nedôstojným umieraním nevládnych ľudí.
Skutočný boj proti dekubitom však znamená oveľa viac. Pravidelne opakujúci sa preventívny proces ochrany tela a zmeny polôh nevládneho pacienta. Na každom lôžku v nemocnici, v liečebni, v domove dôchodcov, v domácej starostlivosti. Dobré skúsenosti sú. Potrebné je však kolektívne presvedčenie a vôľa, vôľa celého kolektívu počas dvadsaťštyrihodinovej služby. Polohovateĺné postele, antidekubitárne matrace a pomôcky k zmenám polôh pacienta a jeho fixácii sú v mnohých nemocniciach, domovoch nedostatkom a sú tak veľmi potrebné. Netreba tie najdrahšie, stačí aby boli funkčné. Pomôžu aj obyčajné vankúše a vankúšiky.
Nič efektívnejšie zatiaľ pre nedostatok financii nemôžeme realizovať.
Nevládni pacienti s ranami sa nemôžu sťažovať a napokon ochoreniam z rán podľahnú. „Preležaniny môžu byť smrtiace. Infekcia v rane môže spôsobiť otravu krvi, zlyhanie orgánov a smrť." také je vyjadrenie prednostu Kliniky popálenin a rekonštrukčnej chirurgie doc.MUDr.Jána Kollera,CSc.
Minister zdravotníctva MUDr.Ivan Uhliarik vo vyjadrení pre denník Sme odkázal príbuzným : „Sťažujte sa za dekubity, ja by som sa sťažoval." Niečo na tom bude. Nám slovákom takéto povedomie stále chýba. Ak je to cesta riešenia, tak príbuzní: „Sťažujte sa." Nech je tomu koniec.
Príbuzní, zdrvení smrťou svojho blízkeho sú postavení pred množstvo komplikácii vzniknutých úmrtím, sú hlboko smútiaci v traume a sťažovať sa nevládzu. Vtedy vídavam pred sebou príbuzných, ktorí potrebujú v prvom rade útechu a pomoc. Neexistuje u nich tá pravá nahnevaná zlosť, ktorá by ich viedla na úrad sa sťažovať. Prevláda u nich proces zmierenia sa so smrťou blízkeho, možno až vytesnenie úzkosti a hľadanie pokoja a nie cestu sťažností.
Nechcem prestať konať. Myslela som si, že problém posuniem ďalej a profesionáli budú konať. Zatiaľ v skutočnosti koná denník SME a ja celému vedeniu ďakujem, špeciálne redaktorovi Janovi Krempaskému a redaktorke Martine Pažitkovej. Ďakujem p. Danielovi Jankechovi, ktorého som nikdy nestretla, za jeho povzbudenie pri mojich pochybnostiach.
Deň boja proti dekubitom , Slovensko bez dekubitov.
Ak dekubity nie sú choroby, ak dekubity sú spôsobené zlou ošetrovateľskou starostlivosťou, tak potom by to bol deň boja proti ošetrovateľom, sestrám. Bol by to najväčší nezmysel, lebo sestrám a ošetrovateľom treba skôr vytvoriť priestor a lepšie podmienky pre prácu s ležiacim pacientom.
Ak dekubity spôsobujú nemocnice, domovy dôchodcov, domáce ošetrovanie, lebo tam skutočne vznikajú, tak by to potom bol deň boja proti nim. Bol by to najväčší nezmysel, lebo by sme bojovali proti tomu, čo je u nás takmer v kríze.
Taký deň nebude koncom vzniku dekubitov. Nemôže ním byť, lebo to nie je ľahké. Taký deň môže byť iba dňom začiatku rozlúčenia sa s minulosťou, so zlou ošetrovateľskou starostlivosťou, lebo dekubity existujú.
Deň "Slovensko bez dekubitov"
Zorganizujem ten deň, bude na jar a bude to športové podujatie v rôznych kategóriach, doplnené kultúrnou prezentáciou. Účastnícky poplatok bude únosný, sľubujem. Celá vyzbieraná čiastka pôjde na antidekubitárne pomôcky do štátnych geriatrií a domovov dôchodcov, zverejním kam.
Som reálna, nebude to čiastka, ktorá niečo vyrieši, ale aspoň poukáže na problém a návod. Som reálna, neodstráni sa tým vznik dekubitov , ale aspoň udalosť zaviaže zdravotníckych pracovníkov, aj mňa zdokonalovať systém prevencie proti vzniku dekubitov.
Som zdravotníčka, vážim si pracovné nasadenie zdravotníkov, vyťaženosť, odbornosť, obetu, ak je v nás to, čo sme vždy chceli, tak sa rozlúčme s negatívnym javom a poďme cestou trendu-prevencie, bude nás to spoločne baviť viac, aj počas kritických rokov. Nesmieme byť ľahostajní.
Ekonomické zdroje sú v kríze, ale týmto článkom prosím profesionálov o aspoň minimálny tok peňazí v hodnote úzkeho potoka prúdiaceho na geriatrie a interné oddelenia v SR, prípadne do domovov dôchodcov. Prosím, nikam inam a na nič iné len na antidekubitárne pomôcky.
Dňom "Slovensko bez dekubitov" sa možno zmení iba informovanosť verejnosti, ale ten deň poukáže aj na vôľu profesionálov niečo zmeniť.
Nie som dokonalá, chcem zmenu.
Sestra Ľubica
