Nezabudla, opäť o týždeň prichádza snímka rany, rana je odčistená, prekrvená, ale okraje nie. Píšem opäť ako majú až pod kolená dať vlhký zábal. S napätím čakám na ďalšiu snímku, kedy ju vnučka pošle. Posiela stále a tak ranu večer porovnávam, aj o tri týždne a rana je na tom lepšie, okraje sú čistejšie.
Ćudný pocit, najradšej by som zaklopala na dvere, vošla dnu a videla tvár ženy s ranou. Škoda, že nebývam u susedov. Telepatia na vzdialenosť 300km. Prichádza nová správa so slovami "veru škoda, že nebývate u susedov."
Chýba mi systém, chýba im systém, chýba na Slovensku vzdelanosť v komunitách. Zatvoria sa podvečer, možno trochu jedlo, možno telenovely žiaria z monitorov. Komunita, v ktorej chýba rodinný lekár, rodinná sestra, ktorí prevenciu hľadajú. Hľadajú tých, ktorí ich potrebujú a sú bezvládni. Chyba v systéme na ceste k ľudskej bytosti.
300km odo mňa sedí, alebo leží starká s ranou predkolenia. Ako sa cíti? Koľko takých stareniek a starkých leží niekde v učupenej dedinke, zodratých od roboty, s ranou na nohe? Ako sa budem cítiť ja s otvorenou ranou predkolenia, kto mňa povzbudí, kto ich povzbudí? Táto žena má pri sebe aspoň vnučku, vnučka je tá najlepšia ošetrovateľka a oslovuje ju starká.
Haló vnučka, pozdravte našu starkú, ďakujte jej, že sa tak snaží. Odkážte jej, že nám robí radosť. Všetci stárneme, ale tá jej nôžka opeknieva. Odkážte jej, že nás práve ona učí. Pokore, ale aj poznaniu o tom, čo a kto nám tu chýba.
::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::
Prevencia, komunitné ošetrovateľstvo, komunitný lekár, komunitná sestra, rodinný lekár, rodinná sestra, ktorí vojdu dovnútra, do domu bezvládného človeka, kdekoľvek v horách, aj v učupenej dedinke odľahlého regiónu. Kde ste?
