Zaucho

Padlo, nezabudnem, rezonuje vo mne. Môj otec, stavebný inžinier, vtedy 74-ročný ho uštedril mne, vtedy 46-ročnej zrelej žene, matke, manželke a dcére v jednom. Horúce leto a otec bol hospitalizovaný v nemocničnej izbe na 1.poschodí na Klinike geriatrie, pracovisko Kramáre. Bol vtedy ešte sebestačný, chodil s jednou francúzskou barlou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Každý deň som išla za ním. Mohla som si to dovoliť, mala som vtedy slobodné povolanie statika. Nevidel dobre, tak som mu čítala z našej spoločne obľúbenej knihy, „Návrat do hôr", skutočný príbeh o ktorom kedysi čítal v novinách krátke správy. Nepotreboval nič viac.

Horúčavy pacifikovali pacientov každý deň, už v nemocničnej chodbe bolo cítiť
nedostatočnosť v hygiene pacientov, pot zmiešaný s močom a stolicou. V malých izbách tri postele, WC kreslá, invalidné vozíky a samozrejme imobilní pacienti. Po balkónoch kaziace sa potraviny pacientov v igelitových taškách a holuby. Písal sa rok 2006.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhý deň hospitalizácie.
"Tati, prišla som Ťa osprchovat."
„Dnes nie." znelo jasne.
Rešpektovala som.

Tretí deň hospitalizácie.
„Tati, dnes sa sprchujeme."
„Môžeš sa sama." znelo jednoznačne.
Nerešpektovala som, ale sprcha nebola.

Štvrtý deň hospitalizácie.
„Tatenko,už je to dosť zlé, ideme do sprchy."
„Choď." znelo autoritatívne.

Ťažký orech, opäť som vzdala,
odišla s nádejou, že snáď personál
to zvládne.

Piaty deň hospitalizácie.
„Tatenko, veci na sprchovanie mám v sprche,čakám ťa tam."
„Mhh, mh,hm." nič viac, potešilo a ja som išla všetko prichystať.

Čakala som, necítila som sa tam dobre, tatko nechodil. Nebol v izbe, ani na chodbe, ani pred výťahom. Bol opretý vonku,mimo budovu, fajčil fajku.

Skryť Vypnúť reklamu

„ Ale u ž a j š m ý k a j do tej kúpeľne." významne nasr. slabikujem.

Rozohnal sa, padla facka.

Šok, cítim ju dodnes, nechápala som, tiekli mi slzy.
Vrátnik v okienku to videl, prišiel nám pomôcť.„Dal som jej zaucho." vysvetlil mu otec.
„Videl som. Čo by som ja dal za to, keby žil moj otec a dal mi zaucho".pomáhal nám vrátnik.

Vtedy som za nim prestala chodiť, požiadala som brata, aby ma vystriedal.
Neskôr, ked som tatka viezla na vyšetrenie mi povedal: „Prepáč."

Písal sa rok 2007, popri praxi statika a po absolvovaní 1.ročníka denného štúdia na SZU, smer ošetrovateľstvo som sa v rámci povinnej letnej praxe prihlásila práve na toto geriatrické oddelenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Pre 20 geriatrických pacientov s barlami, s pomalou motorikou, alebo demenciou tam majú k dispozícii dva chatrné záchody v hroznom stave.
Jedno či pre mužov, alebo ženy. Pacienti so zápchou dostávajú preháňadlá a vznikajú neriešiteľné momenty. Večer sa podáva kvôli ranným vyšetreniam klystír pacientom, ktorí musia na dlhú dobu obsadiť záchod. Ostatní starí ľudia stoja s barlou v rade a tí ktorí nevydržia to idú urobiť do kúpeľne. Musia.

Potom nájdete v sprche to, čo malo byť v toaletnej mise. Často.

Tatko, pochopila som Ťa. Dnes keď už nežiješ. Ďakujem, stihol si to.

Dnes sa chystám dať zaucho ja, facku prostrediu v zdravotníctve, najmä v Bratislave . Nie ľuďom, ani personálu, tí za to nemôžu a ja som tiež jednou z nich, som predsa sestra.

Skryť Vypnúť reklamu

Zaucho prostrediu, budovám v zdravotníctve a priestoru pre pacientov najmä v Bratislave.

Ľubica Kočanová

Ľubica Kočanová

Bloger 
  • Počet článkov:  131
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Statik a sestra v jednej osobe, Asociácia sestier a pacientov ASAP, Cesta sestry ku pacientom Zoznam autorových rubrík:  spriadam myšlienky do nitkyopáť raz začiatokkomunita starých ľudípostavenie sestier v spoločnosOsobnostiošetrovateľstvovoľný pád ošetrovateľstvaVyberám z poštypovolanieprostrediezdravieprevenciaetika a empatiaposlanie sestrySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu