Rozhodnutie Ústavného súdu je facka a výsmech rozvoju ošetrovateľstva v SR. Ošetrovateľstvo je samostatný vedný odbor, rovnako ako aj medicína je samostatný vedný odbor. Samostatnosť a zodpovednosť v oboch vedných disciplínach je na úplne rovnakej úrovni v celej EU s ohľadom na bezpečnosť pacienta a zdravie celej komunity. V slovenskej republike je ošetrovateľstvo dlhodobo brzdené.
Priepastný rozdiel je v prioritách a v podpore týchto dvoch vedných disciplín v SR. Dôkazom toho je aj rozhodnutie GP, rozdielny postoj ku sestrám a rozdielny postoj ku lekárom. Považujeme to za podraz všetkým aktívnym sestrám, výraznú diskrimináciu, a dehonestáciu ošetrovateĺstva v Europskej únii. GP, ktorý nemá dostatok informácii a nevie problém rozlúsknuť, iba dostal podnet, získava tak čas a peniaze pre iné účely, ktoré boli určené sestrám a boli v štátnom rozpočte - zákone roka - na rok 2012 pre sestry vyčlenené.
Sestra je spolupracovník lekára. Pracuje samostatne a v spolupráci s lekárom. Lekár a sestra nie sú v pracovnej pozícii ako nadriadený a podriadená, ale podľa zákona sú obaja rovnocenní spolupracovníci. Status sestry sa zmenil v roku 2005, je to zmena statusu, ktorí lekári nechcú a nevedia prijať. Dôkazom toho je rozhodnutie Ústavného súdu pozastaviť účinnosť zákona č. 62/2012 na podnet GP, ktorá prijala tento podnet od SLK, teda lekárov, ale aj SKIZP - iných zdravotníckych pracovníkov.
Peniaze, rezerva 50 mil. Eur, ktoré majú byť rozpustené na jeseň na platy sestier a sestry na ne trpezlivo čakali, týmto pozastavením budú opäť rozpustené iba pre potreby SLK a ANS - teda lekárom a súkromným nemocniam. Sestry sú oklamané, degradované a nemotivované.
Migrácia sestier v SR nie je zmapovaná, sestry utekajú preč. 178 registrovaných sestier pre celé slovensko za rok 2010 nie je iba varovným signálom pre ošetrovateľstvo v SR. Je neskoro pre Slovensko, kto pôjde študovať ošetrovateľstvo za účelom práce v zahraničí? Školy v SR pre ošetrovateľstvo sú na vysokej odbornej úrovni EU, ale prax je hlboká priepasť bez podpory ošetrovateľstva. Školy v SR vzdelávajú teda zväčša sestry pre vysokokvalifikovanú profesionálnu prácu v zahraničí.
Priorita rozvoja ošetrovateľstva v SR je dlhodobo odsúvaná, izolovaná a nepodporovaná.
Personálny normatív - výnos MZ SR z roku 2008 - 1 sestra na 9-10 pacientov - v dennej zmene na nemocničných oddeleniach je zlý (vo vyspelých krajinách je 1s na 5-6p) a nie je dodržiavaný. Prieskumom, ktorý vykonalo OZSaPA sme zistili, že iba 5,5% sestier zo 109 respondentiek potvrdilo, že v ich prípade je personálny normatív na oddelení dodržiavaný. Kontrolné mechanizmy sú nefunkčné. Jedna sestra na ťažkých oddeleniach pracuje často za dve sestry v dennej zmene. Nesmú o tom verejne hovoriť, pod hrozbou výpovedí, podpisujú teda mlčanlivosť aj o nedodržiavaní výnosov MZ SR na oddeleniach.
Materiálno technické vybavenie pre rozvoj ošetrovateľstva a podmienky, v ktorých sestry pracujú sú na úrovni minulých storočí. Existujú oddelenia, kde má sestra spoločnú stoličku s lekárom aj spoločný počítač s lekárom. Existujú oddelenia, kde sestry vôbec nemajú samostatný počítač. Postele, s ktorými sestry pracujú na nemocničných oddeleniach a na ktorých ležia nevládni pacienti majú 30-40 rokov, mohé sú zhrdzavené a nefunkčné. Šatne pre sestry - dôležitý filter - sú často prezliekárne niekde v suterénoch nemocníc s deratizačnými miskami v kútoch miestností. Pracovisko sestier v nemenovanej nemocnici je v únikovej protipožiarnej ceste, za stoličkou sestry sú dvere do protipožiarneho schodiska. Nedostatok pomôcok a úroveň pomôcok, s ktorými sestry pracujú necharakterizujú spoločnosť 21.storočia.
Rozhodnutie Ústavného súdu je krok vzad, brzda pre krok sestier vpred.
