„Múžu vzít pani Halku na procházku?” pýta sa často dobrovoľník Jirko. Pani Halka sa v invalidnom vozíčku vráti z prechádzky vyrozprávaná, na prechádzku chce ísť aj v daždi, aj do snehu. Jirko prichádza ako dobrovoľník často, až sa napokon zamestnáva ako asistent, naučí sa podávať inzulín, zdokonaľuje sa v meraní tlaku, v monitoringu pacienta. Vyvinutý vzácny zmysel, dar intuície, empatie a pozorovania. Študuje aj sám seba, rastie v odvahe.
„Idem Vás nakŕmiť „ oslovuje magister Matej pacienta, ktorý má ochrnuté telo. V gustióznych dávkach po lyžičke vkladá pomaly jedlo do slabo pootvorených úst. Pestovaná trpezlivosť s umením pochopiť slabosť, bezmocnosť. Počká, kým pacient prehltne, ak jedlo vychladlo odbehne ho zohriať v mikrovlnke. V jeho službe nesmie byť nik smädný, neustále kontroluje hydratáciu pacientov. Pani Oľga sa teší na každý deň, keď má práve Maťo službu. Je tu Maťko? Kedy príde Maťko?
Marek, budúci kňaz a dobrovoľník je ako klaun na oddelení. Príťažlivý muž v bielom konkuruje svojou postavou svetovým tenisovým jednotkám. Sikavky sú jeho malou jedinečnosťou a možno práve tie pomáhajú vzbudiť smiech v izbách pacientov. Permanentne si zo seba uťahuje. Pacienti si ani nevšimnú, že ich prebalí, umyje, prepolohuje. Rozhovor, počúvanie a smiech je ich spoločná pracovná náplň. Pacienti a ja naozaj netušíme, že Marek bude kňaz. „ Mňa si tu nik nevšíma“ - upozorňuje pacientka, Marek je ihneď pri nej a daruje tej intelektuálke svoje objatie.
Martin, študent ošetrovateľstva, už v škole vyniká v snahe o prevenciu pacienta. Práca, výsledky prieskumu, ktorý robí pre diabetikov o samosledovaní a regulovaní diabetu, vzbudzuje pozornosť školy a Martin tak získava prvenstvo. Právom, výsledky štúdii sú povzbudením pátrať ďalej. Pozorovať Martina ako bravúrne odoberá krv detským pacientom do tenučkej sklenenej kapiláry pre zistenie acidobazickej rovnováhy je zastavením času pre zdravie toho drobca.
Milan, doktor ošetrovateľstva má prirodzene usmievajúce sa oči. Vie do čoho sa pustil. Byť mužskou sestrou nie je zrovna najpopulárnejšie povolanie. V stereotypoch slovenska priamo čudáctvo. Pre Milana však boj za zmenu myslenia. Šokoval svojich rodičov rozhodnutím stať sa sestrou, uráža ho oslovenie zdravotný brat. Už na strednej si bol istý správnym výberom. V detskom kardiocentre často stojí pri poslednom lôžku dieťaťa.
Martin, pôvodne chemik, nastupuje ako sanitár na ARO. Napriek vôli svojich rodičov, zdravotníkov. Možnosti pre muža v tejto profesiii v zahraničí sú lákavé, skúsil, musel, ale vzťah k Tatrám a strasti ošetrovateľstva v SR ho vrátili domov. Dnes je diplomovanou sestrou a majiteľom agentúry domáceho ošetrovatelstva. Pomáha vo svojom regióne nevládnym pacientom, hľadá nahlas riešenie ako dať kvalitu, keď nie sú financie. Nevzdáva, neodchádza. Racionálne, s humanizmom jemu vlastným rieši stovky ťažkosti každého dňa pacienta.
Čo majú práve títo muži v bielom spoločné?
Šíria dobré meno mužov v profesii sanitár a sestra
Slovensko o nich nevie, že ich má
Tvoria jedno percento zo zdravotníckeho personálu
Tichí hrdinovia všedných dní
Povolanie ich baví, sú hrdí
Pokoru k životu
