Príbuzní pacienta umiestnia do nemocnice. V dobrej vôli prenesú zodpovednosť za zdravie pacienta na nemocnicu. Táto nádej svieti, pokiaľ pacient potrebuje akútnu pomoc. Nemocnice sú pripravené na akútnu pomoc pre všetkých pacientov.
Zlé to však je s následnou starostlivosťou, ak pacient ostáva bezvládny a ostáva naďalej v nemocnici. Príbuzní nedostatky v tomto type starostlivosti cítia, nevedia ich pomenovať, riešiť. Cítia stres a úzkosť zo situácie v ktorej sa ocitli. Obrovským problémom situácie pacienta a jeho príbuzných je následná zdravotno sociálna starostlivosť, ktorá v SR takmer neexistuje.
Manažment bezvládneho pacienta v nemocnici
Nemocnice túto starostlivosť na chvíľu nahrádzajú, ale veľmi nekvalitne. Na oddeleniach geriatrií, interných, neurológiách, gerontopsychiatrií, dokonca aj na JIS-kách takíto pacienti ležia a vznikajú tak "umelé a neopodstatnené sociálne hospitalizácie". Nemocniciam to chvíľu vyhovuje, ak zdravotné poisťovne za tento umelo vytvorený priestor platia tak, ako za akútnu hospitalizáciu.
Niekoľko dní pacient pobudne na internom oddelení, následne mu umelo pribudne vymyslená diagnóza a presunú ho na neurológiu. Neskôr presun na doliečovacie oddelenie, kde mu znovu pribudne diagnóza, a preto ho presunú naspäť na interné, alebo geriatriu. Pacient takto umelo a zbytočne presúvaný z oddelenia na oddelenie trpí a jeho príbuzní problém vytesňujú, lebo ho riešiť nevedia.
Ako je o pacienta na tejto ceste postarané?
Príbuzní netušia, že pacient je možno nežiadúci pre personál. Na oddeleniach, kde sú dve sestry na 30 pacientov, takíto pacienti nemajú šancu na kvalitnú následnú starostlivosť. Dve sestry na oddelení v dennej zmene sa nemôžu, keby ako veľmi chceli, postarať o bezvládnych pacientov. Ak má pacient strach (každý pacient) a ak je následne dezorientovaný (takmer každý), tak ho zdravotný personál liekmi utlmí. Ak jeden liek nepomáha, nasleduje silnejší liek pre útlm pacienta. Bezvládni pacienti celé dni nepohnuto prespia, nejedia a nepijú samostatne. Nik ich nepovzbudzuje k uzdraveniu, lebo nemá kto. Utlmenie ich nelieči, chudnú, zbytočne chradnú. Naopak, pribúdajú im na telách rany, preležaniny, vznikajú kontraktúry končatín a sú ohrození dehydratáciou. Lekár im predpíše infúzie, sestry infúzie podajú a to je všetko, čo vedia v personálne poddimenzovanej situácii nemocnice poskytnúť.
Zastaralé nemocnice nie sú vybavené pre týchto pacientov
Chýbajú polohovateľné postele, antidekubitálne matrace, oddelenia nie sú prispôsobené kvalite pre hygienu pacienta. Dve spoločné sprchy pre všetkých, alebo hygiena vykonaná na posteli je veľmi nízka kvalita v starostlivosti. Chýbajú rolety na oknách, o klimatizácii sa na týchto oddeleniach nikomu nesníva. Špina a smrad sprevádzajú pacienta, ktorý spoločnosti zrejme odovzdal všetko, čo predtým vedel.
Príbuzní netušia, že spánok pacienta je umelo vytvorený
Nevedomky si myslia, že sa mu zhoršil zdravotný stav. V duchu sa s ním lúčia, nastupuje hlboká trauma a netušia umelosť problému. Netušia, že dva dni bez podania utlmujúcich liekov a za súčasnej profesionálnej podpornej roli k uzdraveniu, môžu pacienta prebrať k chuti do života. (Ak preberiem starostlivosť o takéhoto pacienta priamo po prepustení z nemocnice do domácej starostlivosti, tak detoxikácia od utlmujúcich liekov trvá dva dni a pacient je zrazu čulý a má chuť do života). Nedáva to logiku, umelo utlmovať pacientov, len aby hlboko poddimenzovaný personál zvládol starostlivosť v nemocnici.
Prečo je to tak?
Máme príliš veľa nemocničných lôžok. Dôsledok socializmu, keď pacienti mohli byť hospitalizovaní v nemocnici možno aj viacej ako rok, až do ich vyliečenia, alebo úmrtia v nemocnici. Dôsledok zastaralého myslenia v každom jednom z nás. Máme o 7000 lôžok v nemocniciach viacej, ako je priemer OECD! Slovensko nepotrebuje vôbec toľko nemocničných lôžok.
Ktorá nemocnica sa však vie vzdať svojich lôžok, ak iba z nich vie prežiť? Ktoré mesto sa vie vzdať svojej nemocnice? Ktorý primár chce, aby sa jeho oddelenie zrušilo? Ktoré sestry a lekári chcú prísť o svoje oddelenie, lôžka, kde pracujú? Napriek tomu, že ich máme príliš veľa. Pri zmienke o rušení oddelení nastane všeobecný odpor proti rušeniu a nik zo zainteresovaných si neuvedomuje nutnosť takýchto krokov. Možno v týchto prípadoch sa vedia aj pacienti zapojiť aktívne pre podporu nerušinia neefektívnych lôžok. Napriek tomu, že tie lôžka neposkytujú kvalitu. Medvedia služba pre samých seba.
Ako manažmenty nemocníc vedia tvoriť naplnenosť svojich oddelení?
Ak sú lôžka neobsadené, nasledujú umelé hospitalizácie. Manažment nemocnice zatelefonuje do zariadení sociálnych služieb, kde sa zdravotná starostlivosť neposkytuje. Napríklad takto: "Pošlite nám troch klientov, ktorí sú zazmluvnení u Všeobecnej zdravotnej poisťovne, dvoch z Dôvery a jedného z Unionu". Bez ohľadu na diagnózy a zdravotného stavu pacienta. Verím, že zo zariadení pošlú do nemocníc tých, ktorí sú na tom najhoršie. Lôžka sú tak umelo obsadené a nemocnica existuje.
Slovensko musí zrušiť veľkú časť nemocničných lôžok!
Bohužiaľ. Nie sú efektívne a vôbec neriešia obrovské množstvo pacientov. Naopak, v hlavnom meste preberám z nemocníc do domácej starostlivosti viacej poškodených ľudí, ako bol ich zdravotný stav tesne pred hospitalizáciou. Bez poskytovania potrebnej prevencie a potrebného povzbudenia celej jeho komunity ku vyliečeniu. Hospitalizácia tak bola úplne zbytočná a neefektívna, pretože tú skutočnú starostlivosť s prevenciou je potrebné pacientom, rodine, komunite poskytnúť následne a určite nie v súčasných poddimenzovaných podmienkach nemocníc.
Následná zdravotno - sociálna starostlivosť v SR takmer neexistuje
Tlačí nás ku nej nielen európska únia, ale aj logika správnosti. Nie však slovenskí politici. Vyhýbajú sa jej riešeniu už dlhých dvadsať rokov, Všetci bez rozdielu o nej čosi prehovoria, hlavne o potrebe, vložia trochu populizmu, ale skutočná realizácia a reálna podpora pre túto starostlivosť tu ešte nikdy nebola a nie je záujem to riešiť.
Máme 14 hospicov a iba 11 Domov s následnou ošetrovateľskou starostlivosťou
Prečo? Lebo majú veľmi nízku podporu zo strany zdravotných poisťovní, nízku finančne, ale aj nízku podpornú filozofiu. Dôsledok socializmu. Mnohé z nich pôsobia na hrane legislatívy a snažia sa tak o prežitie. Povinná minimálna sieť je nastavená veľmi nízko, pre domy s ošetrovateľskou starostlivosťou je to iba úbohých 30 lôžok na celý VÚC kraj. Príspevok na jeden lôžkodeň zo zdravotných poisťovní je 19eur, to znamená 570 Eur na jeden mesiac. Najnižšie podporovaná zdravotno sociálna starostlivosť, s vysokou požiadavkou na garanciu, profesionálny personál a materiálno technické vybavenie.
Pacient, jeho rodina, komunita nie je stroj a ani súčiastka v servise
Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti sú veľmi limitované zdravotnými poisťovňami. Poisťovne limitujú počty pacientov, limitujú druhy výkonov a limitujú frekvenciu výkonov. Hlavne je limitovaný počet týchto agentúr. Celý svet sa pritom orientuje na domácu starostlivosť o pacienta, teda v jeho prirodzenom sociálnom prostredí.
"Pacienti si takúto službu nepýtajú, nemajú záujem o ňu"
Odzneli slová jedného člena, a jedného pracovníka Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorých pre dnešok nebudem menovať. Musím však podčiarknúť, že majú pravdu. Pacienti ani ich rodiny, ani celé komunity takúto aktivitu v smere záujmu nevyvíjajú, sú absolútne pasívni. Chápem, sú oslabení, prežívajú traumu, a ak ju prekonajú, tak ju radšej vytesnia.
Kde nie je potreba, tam nie je ani ponuka
Pacienti, rodiny, komunity, nespoliehajte sa iba na profesionálov. Bez vás a vašej aktivity ku zmenám nepríde. Zdravotnícki profesionáli to bez vašej podpory, vášho zájmu a vašej zvyšujúcej sa náročnosti na kvalitu starostlivosti nevedia sami zmeniť. Bez aktivity pacientov, ich rodín, komunít, pacientských a iných spoločenských organizácii tento chýbajúci produkt v našej spoločnosti stále viazne a viaznúť bude.
