***
Bezmocná, sama nevie, ako pôjde zajtra do práce, keď má mamu veľmi chorú. Ako sa o ňu postará, ak musí žiť a svoju matku ľúbi, deti ľúbi. Chce všetko zvládnuť, dať nádej, nemyslí na seba. Ako z toho von, ako šéfovi vysvetliť?
***
Výsledky budú o dva týždne, tak ako má študentka čakať? Odcestovať, alebo ostať tu, veď má iba pár dní prázdnín a musí riešiť vlastné leukocyty, je ich akosi priveĺa, nech idú do čerta. Veď je mladá, svoj život a profesiu má pred sebou, čo to tie leukocyty vyvádzajú?
***
Cievne vyšetrenie dáva nádej, noha mu možno ostane. Hoci je škaredá a má rany a vredy. Krv v jeho nohe aspoň trochu prúdi, s prekážkami má o nohu strach a svoju nohu nechce dať. Čo prinesie zajtrajší deň, ako prejde kusok cesty? Zajtra stačí kúsok, potom viac.
***
Kreatinín v krvi jej stúpa, trochu klesne, trochu viac. Oblička je malá od detstva a druhá akoby štrajkovala. Očami visí na perách nefrologičky, či nespomína dialýzu. Nie, ešte nie, napätie má však v celom tele.
***
Sestra, ako vyzerá rana na mojom chrbte, keď tak veľmi ju cítim? Ostane to našim tajomstvom, keď ste tak ticho? Tajomstvo medzi nami dvomi? Nie medzi nami dvomi, to tajomstvo je pre každého zvlášť, ale spoločné.
***
Hrčka nahmataná, ranka na prsníku, radšej ju preliepa každý den, dáva ichtyol, strieda septonex a dúfa, že sa zhojí, že sa zmenší a zmizne. Mamograf, USG, výsledky testov, onkomarkery, nekonečne dlhý čas počíta po jednom kroku.
***
Parkinson sa do nej zamiloval v štyridsiatke a dnes ho už strpí, nechceného votrelca. Nepýtal ju o ruku, vzal si svojvoľne a tak ho len utišuje a tlmí dopamínom. Ten čudák si vybral aj jej priateľa a tak sú na neho dvaja. Sú v presile a tlmia ho a utišujú.
***
Rozhodol sa nejesť a nepiť, ved je sám už dvadsať rokov a dcéra žije vo vysnívanej Sydney a on už nechce. Veď má deväťdesiat a bolesť v nohe a nikoho, ani kamarátov. Naťahuje sa za visiacim mobilom nad jeho posteľou. Telefónny operátor ich určite spojí a to je viac ako jesť a piť
Spolupatriť je viac, ako jesť a piť
