Pokojne plynúci dnešok. Tropický deň bez publika, vyľudnené. Niekde v parku pri tom ostrovčeku ich dospelý syn venčí priateľkinho psa. Niekde na druhej strane dvora kráča s priateľom ich dcéra. Zrelé deti, zrelá žena, zrelý muž a navždy deti. Hnuteľná vôňa a istota iba pre ten jeden deň. Zdanlivo opatrných tridsať rokov. Opretá udica v kúte, horúca klávesnica v izbe, na stole dve vyleštené sklenice. Sviatok ich napĺňa jedinou spoločnou vetou. Opäť krehkou.
Mohli by sme spolu zostárnuť.
Aká opatrná veta