Ľubica Kočanová
Jedna za sedemnásť, sedemnásť za jednu nevládze
„Vy ste tu ku nám také milé, tam, kde som bola predtým na nás sestry iba kričali a to hluchá nie som." Slová jednej zo sedemnástich pacientov oddelenia keď rozdávam ranné lieky. Viem, prikývnem, je mi to známe a nechce sa mi ten rozdiel vysvetľovať. Udivuje ju náš milý prístup, láskavé slovo a rozhovor so sestrou. Je to nákazlivé v kolektíve byť milá k pacientovi, ale takisto nákazlivý je aj ten opačný arogantný a podráždený prejav. Aký je jednotlivec, taký je celok a aký je celok tak jednotlivec v ňom časom môže splynúť, alebo odíde.
