Hneď ráno po osobnej hygiene na toaletách som začal stopovať smerom na Miláno. Zastavil mi Talian na dodávke, ktorý mohol mať niečo po tridsiatke a povedal, že ma zoberie až do Milána. Taktiež stopoval keď bol mladý a mne začalo pripadať, že začal pracovať iba preto, aby mohol brať stopárov. Cestou mi kúpil koláč a rozlúčil sa so mnou znova na benzínke tesne pred Milánom, o ktorej som si myslel, že bude najlepším flekom na stopovanie. Prišli sme tam presne o desiatej, takže som mal ešte celý deň pred sebou. Stopoval som asi osem hodín, keď sa ku mne pridali dvaja mladí Poliaci, vracajúci sa z výletu pri mori späť do Švajčiarska opatrovať deti, ktoré tam nechali napospas ich rodičom. Boli absolútne bez peňazí, aspoň to tvrdili, a bez batožín. Jeden z nich bol bosý a takto cestoval už od mora. O desiatej večer som to vzdal a rozlúčil som sa s nimi. Oni ostali ďalej stopovať a ráno už tam neboli. S premysleným plánom na zajtra som si začal hľadať nocľah. Našiel som iba jedno, ako tak schované miesto pred zrakmi úchylov a prostitútok. Bolo to hneď vedľa príjazdu na benzínovú pumpu, asi štyri metre od cesty pod kriakmi pri septiku. Keď som sa ukladal, asi pol metra pri mojej hlave som zbadal potkana ako na mňa čumí svojím vystrašeným pohľadom, presne takým, akým som naňho čumel aj ja. Našťastie ušiel, ale aj tak sa mi o ňom snívalo celú noc ako na mňa pozerá svojím vyčítavým pohľadom, že som mu obsadil taký dobrý flek...
Písmo:
A-
|
A+
