...„prepáč, ale dnes večer nemám čas, mal by si ísť do hofbräuhausu a vyskúšať toto“, povedal so svojim španielskym prízvukom a načarbal na papier „schweine haxel und ein helles maas“, „verrry good!”, stanica metra plná turkov, nemcov a čo ja viem koho ešte niekde na severe pri frankfurter ringu, blúdenie po hauptbahnhof, karlsplatz, malé obchodíky a veľké nákupné centrá na kaufingerstrasse, frauenkirche s dvoma vežami a cibuľkami na vrchu, neogotický neues rathaus na marienplatzi, hochbrückenstrasse, vstup do pivárne cez veľkú bránu ako na staničnom nástupišti, dvaja vyhadzovači s vysielačkami na ušiach, „hallo!“, „grüß gott!“, pri vstupe obchodík so suvenírmi, tričká, čiapky, krígle, futbalové dresy, obrusy...
...stovky rozhovorov stovkami rečí za stovkou stolov, hlasný spev opitých hostí a hudobníkov v bavorských krojoch, „próóóósit, próóóósit!“, veľké pupky muzikantov, pierka v klobúkoch, hlasné trúby hlasno trúbia, klenby s maľbami vysoko nad mojou hlavou, hall ako v kostole znásoboval hluk na maximum, čašníci s veľkými peňaženkami v bielych košeliach a v čiernych vestách, ako keby chceli zinkasovať a prchnúť, moje kútiky úst od ucha k uchu...
...veľký stôl s nemeckým mladým párom, „is it free bitte?“, „ja“, „schweine haxel und ein helles maas bitte“, povedal som podnapitému čašníkovi presne tak, ako mi to napísal španiel na zdrap papiera, „danke schön“, mladý párik zaplatil, zdvihol sa od stola a odišiel, „sedíš tu sám?“, pribehol asi tridsaťročný angličan a opýtal sa či si môže s partiou prisadnúť, „no problem!“, prišiel kanaďan z toronta, španiel z barcelony, juhoafričan, traja angličania, jeden z londýna čínskeho pôvodu, chlapík z kalifornie, škót a ešte dvaja, tuším z ameriky alebo británie, predo mnou už bola na tanieri obrovská pečená bravčová porcia s knedličkami, kyslou kapustou a liter piva, „próóóósit, próóóósit!“, španiel s kríglami tancuje na stoličke...
...„odkiaľ si?“, opýtal sa ma asi päťdesiatročný londýnčan mike, syn otca číňana a mami nemky, „zo slovenska“, „a odkiaľ?“, zopakoval, ale tentoraz po slovensky, moje otvorené ústa, „východné slovensko“, odvetil som po anglicky, „ale odkiaľ z východného slovenska?“, on znovu po slovensky, „zo spiša“, hovorím, „ááá slovenský raj, to poznám, aj košice poznám, bázmeksity“, vysvitlo, že za komančov študoval na slovensku a nejaký čas žil v prahe, takže po česky vedel hádam lepšie ako ja, „mi tady ta parta děláme všichni pro zajišťovnu, pojišťujeme pojišťovny“, řekl, „zweimal helles bitte!“, „próóóósit, próóóósit!“...
...„toto je moja rozlúčková párty“, ozval sa chad z kalifornie, „o dva týždne sa žením“, po ročnej známosti si berie argentínčanku, „ona je ta pravá“, „where are you from?“, opýtal som sa obligátnou frázou asi tridsaťpäťročného belocha oproti, „z južnej afriky“, „nevyzeráš ako afričan“ povedal som, „noch einmal helles bitte!“, „próóóóśit!, próóóósit!“...
...jedenásť hodín večer, „poď s námi bude sranda,“ povedal mike, odchod z hofbräuhausu, s-bahnom na hauptbahnhof, dvesto metrov do sexylandu, sedem eur pri vstupe do turniketu, vyvýšené pódium, okolo barové stoličky, päťdesiatročný slintajúci aziat, strieborné tyče, nahé holky z východnej európy, veľké skrine s vyholenými hlavami, jedno fľaškové, v hlave opar, „tak ja už idem, see you guys!“, „taxi!“, „marriott hotel bitte“, „próóóósit!“...
