Momentálne ma napadajú pyramídy, ale nejakému žltémuvráskavému citrusovému plodu to už docvaklo pred pár tisíc rokmi. No konieckoncov, keď som tam bol, tak mi až také veľkolepé nepripadali. Možno aj kvôli tomu,že som nebol prvý komu to docvaklo. Jednoducho zlé, škaredé, žlté ego.
Rozhodol som sa teda pestovať citróny a podporiťtak populáciu ľudí = citrónov na svete. Pripadá mi to ako dostatočne veľkolepé. Možno v Číne alebo Indii, by mali na to iný názor.Som dostatočne cieľavedomí a ctižiadostivý.
Toto rozhodnutie mi po pár dňoch prišlo ako nezmyselnéa to nie z dôvodov, že ľudia ≠ citróny, ale jednoducho kvôli tomu, ženemám na to trpezlivosť.
Pri doterajšom hĺbaní som došiel na jednuskutočnosť.Ja nie som. Ty nie si. Vlastne celý svet nieje. Vlastne nie je taký, ako si ho predstavujem. Lebo som citrón. Citrón, ktorýsi myslí, že žije život človeka. A ako si teraz len tak hompálam nakonári, uvedomujem si, že všetko čo si myslím že robím je vlastne len mojafantázia. Jednoducho som citrón s popiči predstavivosťou. To radikálnemení môj pohľad na život.
Nakoľko sa nachádzam na nejakom strome a nemámžiadne vnemové zmysli, vôbec netuším kde som. Viem len toľko že som na strome.Na fakt dobrom strome. Ale moja predstavivosť je nekonečná. Tak som sarozhodol, že sa pôjdem nájsť a musím to spraviť ešte predtým, ako manejaký dodávateľ z obchodnej siete Kaufland strhne a predá. Aj keď som si nieúplne istý či niečo také, ako Kaufland existuje. Vlastne nejde ani tak o tenKaufland. Kaufland mám celkom rád, dá sa povedať, že mi celkom prirástol k srdcu.No mám sním zmiešané pocity ohľadom budúcnosti, lebo zatiaľ Kaufland existuje lenv mojej predstavivosti. Tak či onak človek resp. citrón si nikdy nemôže byťistý a nenechám to na náhodu. Musím sa ísť nájsť a strážiť pred nadšenýmikonzumentmi citrónov.
A tak si brázdim cestu s postačujúcogýčovou scenériou a dúfam, že ma nikto nestrhne.
