Moyzesovcom k sviatku alebo Quo vadis slovenská kultúra

" V plienkach" sa komorné zoskupenia, akým je aj sláčikové kvarteto v zložení 1. a 2.husle, viola a violončelo, zvyčajne utvára na konzervatóriách. Komorná hra sa tu vyučuje ako doplnkový predmet. Nie vždy majú členovia kvarteta podobné ambície - ísť študovať na Vysokú školu múzických umení a tak väčšina profesionálne pôsobiacich kvartet vzniká až na pôde Vysokej školy. Nie je to len náhodné zoskupenie štyroch nástrojov, štyri nástroje totiž "obsluhujú" štyria hráči. Predpokladom úspešnosti fungovania kvarteta je umelecká a predovšetkým ľudská, alebo priateľská spriaznenosť jej členov. Inak to nefunguje. Samozrejme, že jeden z nich musí byť vedúca umelecká osobnosť, niekedy sa presadí aj úloha managéra, podľa toho, aké má súbor zameranie. Ale rešpektujú sa aj názory ostatných hráčov. V prípade Moyzesovcov, trvalo desať rokov, kým si ich inštitúcia Slovenskej filharmónie vzala pod svoje ochranné krídla. A neprešlo ani dvadsať, strácajú zamestnávateľa. Výhodou doterajšieho fungovania Moyzesovcov bolo, že sa plne sústredili na umeleckú prácu, ich denný program pozostával z nácvikových hodín, bez organizovania koncertných príležitostí, mohli si dovoliť uvádzať dramaturgicky náročnejšie opusy, to znamená, že nešli cestou "ľúbivosti", teda nehrali iba všeobecne známe kvartetá, ale siahli po neznámych, hráčsky náročnejích. Často uvádzali skladby našich slovenských skladateľov premiérovo. Mnohé výhody sa pre nich skončili. Hoci sa nebojím, že Moyzesovci skončia na ulici, sústredia sa na svoju pedagodgickú prax (musia zarábať), budú mať väčšie úväzky, menej času pre kvarteto. Tým utrpí kvalita ich výkonov, možno aj poslucháčska verejnosť. Hoci zatiaľ majú sľúbený rovnaký počet abonentných koncertov, organizovaných SF, to neznamená, že bude zachovaný aj v budúcnosti. Neviem, či si budú môcť zo svojich príjmov dovoliť zaplatiť managéra, ako bude financovaná údržba nástrojov atď.Ako to funguje v iných mestách: v Košiciach má dlhoročnú tradíciu Košické kvarteto, ktoré fungovalo pod hlavičkou Štátnej filharmóni Košice. Nikto nepoprie, že to bol umelecký horizont menovaného súboru. Po odchode členov na Kanárske ostrovy sa členstvo niektorých doplnilo hráčmi - pedagógmi tunajšieho konzervatória. Všetci členovia učia, kvartetu sa venujú dvakrát - trikrát týždenne, podľa potreby. Koncerty si musia organizovať sami, väčšinou sú sporadické. Skôr sa uplatnia v zahraničí ako doma. Ruku na srdce, na Slovensku sa vážnej hudbe nedarí na takej úrovni, aby bola zisková. Hoci kvarteto ako ansámbl má široké uplatnenie: je prijateľné pri otváraní expozícií rôznych druhov, uplatní sa v menších miestnostiach, aj tam, kde nie je klavír, ba v lete aj priamo pod holým nebom, má jednu nevýhodu: nie je hlučné a estrádne.Po absolvovaní Janáčkovej akadémie v Brne si prišli do B.Bystrice odtočiť svoje "vojenské roky" členovia Trávníčkovho kvarteta, ktorí sa tu usadili natrvalo. Ani oni si svoje umelecké krédo nemohli naplno uplatniť. Na hudobný život B.Bystrice je jedno profesionálne kvarteto veľkým luxusom. Učia na hudobnej akadémii. Nemajú svoju www.stránku, nefigurujú na stránkach mesta, nedozviete sa o nich nič. Ponúka ich ABA agency, ako aj mnohé súbory rôznych žánrov. Ako? Uvádza menoslov umelcov, ktorých zastupuje. Na dnešné pomery dosť málo.Nuž, taká je slovenská realita. V oblasti hudobnej kultúry sa celý mechanizmus spustil rozpustením zboru a orchestra Novej scény, v tomto roku rozpustením spevohry(orchestra) Divadla J.Záborského, kto bude ďalší. Strata záštity je tiež nemalý zásah...Quo vadis slovenská kultúra?