Písanie pod pseudonymom alebo o hajzelbabe

Márne. Do frasa, načo je taký program, v ktorom sa bežný návštevník, nedozvie kto je ten, podľa mena asi britský dramatik? A kde ho V.Turok (dramaturg DAD) vysnoril? Nuž čo, stihla som ešte preletieť textom "Projekty Miloša Karáska" od D.Čiripovej, ktorá síce literárne zaujímavo, ale nekonkrétne informovala o projektoch režiséra predstavenia. Až sa to začalo. Scéna bola veľavravná: vykachličkovaná stena s umývadlom a troma WC kabínkami a v strede javiska jeden panel, na ktorom boli obojstranne umiestnené štyri pisoáre a ešte jeden stôl so stoličkou a tanierikom. Nikto nepochyboval, že dej hry bude prebiehať na záchode a hlavnou hrdinkou bude "toaletárka", po našom hajzelbaba. Táto päťdesiatnička vo večernej róbe (Ľ.Lukačíková) v úryvkoch predstavila svoju iste zaujímavú životnú púť, ktorá sa vinula od bohatstva a umeleckého úspechu, až po stratu najbližších k spoločenskému úpadku. Zlom v jej kariére zapríčinila politicko-spoločenská zmena režimu a vkusu. Teda téma výsostne aktuálna, šitá na dnešné pomery a nás súčasníkov. Z prvej návštevy gangstra, bolo hneď jasné, že tu pôjde o čisto mužskú záležitosť. Autorovi tejto tragikomédie sa podarilo na malom priestore vystihnúť jednotlivé charaktery mužských predstaviteľov. Úspešne sa prevtelil do jednoduchého slovníka, ako aj do intelektuálneho vyjadrovania filozofa, či sociológa. Veľmi pôsobivo ich umiestnenil do priestoru, u niekoho načrtol statu pôdy pod nohami, u iného až priveľký zmysel pre veci reálne, ale všetkých spojil potrebou "vyprázdniť sa", želaním, ktoré spája ľudské bytosti. Nesmierne hravo sa popasoval s témou žensko-mužského sveta transvestitu, či samotného boha. Monológy, aj dialógy dali priestor vtipu, ale aj zamysleniu sa. Herecké výkony boli vynikajúce, kostýmy a scéna nápadité (M.Karásek), hudba zaujímavá - mám však jednu výhradu - zaznievala nonstop. V hudbe platí zásada: aj pomlčky a "tacet" miesta majú svoj význam. Prestávky tak dávajú vyznieť toku hudby. Škoda len, že prepracovaná a profesionálne zvládnutá scénická hudba (českí autori P.Richter B.Rajnošek a.h.) sa svojím nonstop efektom zaradila medzi úžitkovú, hoci sprevádzajúcu, ale neatakujúcu dej. Ďalším diskutabilným bodom bol stereotypne vyriešený príchod a odchod nových hrdinov na scénu, režijne oživené iba v prípade Yoricka, ktorý na WC zotrval "o niečo dlhšie". A nakoniec konštatovanie, že dvojhodinová činohra bez prestávky, spôsobila úbytok sústredenosti v závere a nedala možnosť použiť ponúkaný toaletný papier v praxi.Nedalo mi, aby som doma, za počítačom nezistila, kto to ten Caspar Ester je. Má zaujímavé myšlienky, ktoré zaznamenal M.Karásek v marci 2005 a uviedol ich do programu. Je to teda súčasný autor, aspoň niečo viem. Internet ma nesklamal, ale sklamal zároveň. Tam som sa dozvedela, kto to teda Caspar Ester je: www.kinoserver.sk. Text "Toaletárky"pod pseudonymom napísal Miloš Karásek. Teda, buď písať pod pseudonymom a neoznamovať to médiám, alebo seriózne sa podpísať pod autorstvo hry, do programu uviesť čosi o sebe a neuvádzať tam rozhovor sám so sebou. Verejnosť tak ostala zmätená, neviem, koľkí okrem mňa pátrali po skutočných informáciách. Miloš Karásek(1960) je vyštudovaný diplomový architekt, ktorý pracoval v tíme architektov pre novostavbu SND v Bratislave, v r.1985-1990 pôsobil v Divadle A.Duchnoviča ako scénický a kostýmový výtvarník. Od 90-tych rokov napísal okolo osem divadelných hier. Vlastní dizajnérsku firmu, kde pôsobí ako architekt, sochár, výtvarník, scénograf. Je to výrazná osobnosť slovenskej kultúry strednej generácie. Tieto informácie mám z nemeckého textu Staatstheater Wiesbaden. Hra Toaletárka úspešne zavŕšila divadelnú sezónu v Divadle A.Duchnoviča v Prešove, ktorá sa niesla v duchu boja človeka s osudom ( po Hamletovi, Donovi Quichotovi a Idiotovi) a dala priestor žene-Hamletovi. Premiéra 6.mája 2005.