Výklad moderne koncipovaného Idiota zaujal

Toto divadlo sa v poslednom čase teší pozornosti nielen odbornej kritike a reprezentuje naše divadelné umenie za hranicami, ale jej repertoár (v prevažnej miere slovanský) je vyhľadávaný najmä študujúcou mládežou. V rámci kultúrneho Slovenska nenápadný, skromne medializovaný divadelný stánok, finančne trpiaci suchotami, sa v poslednom čase dramaturgicky sústredil na tematiku boja človeka s osudom.Príbeh ruského aristokrata, ktorý chce obrodiť svet, ale svojou naivitou a prirodzenou šľachetnosťou srdca prináša iba nešťastie a utrpenie, sa v rukách realizátorov stal príležitosťou pre moderne koncipovaný výklad, sčasti odklon od Stanislavského metód, sčasti impresionistický pohľad na román, sčasti snaha po gesamtkunstwerku. Zohratosť a zomknutosť umeleckého kolektívu ani nedala možnosť dešifrovať, aká veľká je časť vkladu holandsko-britského režiséra(Jan-Willem van-den Bosch), slovenského výtvarníka (scéna a kostýmy: Vladimír Čáp), či rusínskeho dramaturga (Vasil Turok).Javisková selekcia románu sa podarila znamenite. Scény a obrazy sa často a plynule striedali,dostávali sa do kontextu, ale hlavne boli dokonalo vypointované. Čo je pre toto divadlo charakteristické, je všestrannosť účinkujúcich. Z javiska nezaznievala „iba“ javisková reč, herci sa ukázali byť zdatní v pantomíme, v jedno- i viachlasnom speve (ruských šansónov), sprevádzajúc sa hudobnými nástrojmi. Veľmi účinným dynamickým prvkom celej inscenácie bola scénická hudba (Slavomír Solovič). Zaznievala v štýle rocku, world music i moderny. Zvukový leitmotív zadrhávajúceho sa gramofónu, podával šifrovanú správu, že niečo sa s touto spoločnosťou deje, je skorumpovaná, ľahostajná a falošná. Jednoduché scénické riešenie: tapacírovaná stena s kozubom, a olejomaľbou Petrohradu, sa menili v čase i v priestore, na ulicu, chrám (cerkev), či vlak.V takmer originálnom jazyku získala hra na príťažlivosti, bola plná napätia, ba miesto dostali aj komické prvky. S výhradami by sa dala prijať iba zbytočne dlhá, trúchlivá pieseň Myškina, ktorej dĺžka spôsobila na čas stagnáciu inscenácie. Azda najsympatickejším momentom predstavenia Dostojevského Idiota bolo jej „independent“ postavenie činohry DAD. Je nebratislavské, nemegalomanské, regionálneho významu, národnostne menšinové, na východe krajiny a predsa ponúkajúce kvalitné umenie. Bez dlhých viet som tejto inscenácii udelila „dosky“ hneď po premiére.