Ako sa na Slovensku hráme...

Dej nášho príbehu sa odohráva vo veľkomeste, hoci aj inde sa rodia taletovaní ľudia, možnosti,ako a kde prejaviť svoj talent sú už na ostatnom území o niečo obmedzené - to našich hrdinov vôbec netrápi, prečo aj. Ale vráťme sa k téme. Detstvo našej hlavnej hrdinky sa odohráva k plnej spokojnosti rodičov ( aj pred rokom 1989). Dieťa je to talentované, poslušné a má perspektívu. Otec, robí, čo môže, kariérne sa vyvíja ako väčšina slovenskej populácie, riadi sa heslom: ja tebe, ty mne. Po rebríčku stúpa každým rokom o stupienok vyššie. Tu sa zaviaže slovom, tu podpisom, len keď to prebehne v tajnosti. Je predsa živiteľom rodiny a zodpovedným občanom štátu.Preto ani po r.89 nelení, byť organizovaný v politickej strane je základom k budúcemu šťastiu. Za všetkým je práca. Pochopiteľne, nič nie je zadarmo.Ani jeden krok nie je nepremyslený. Na ples v Opere príde otec v sprievode dcéry, nasleduje niekoľko fotografií pre spoločenské rubriky časopisov pre ženy a budúci rok už dcéra dostáva pozvánku samostatne, ako celebrita - veď uvádza desiatky amatérskych spevákov, ktorí čo nevidieť skončia na foniatrickom oddelení. A potom to príde. Zverejnia "akési" faksimile zoznamov, kde neodškriepiteľne v kolonke výkonu, či služby tajnej organizácie "akýsi" výkonný pracovník neuvážene vpíše popis práce: agent(alebo uvedie nebodaj aj pomer ku konšpiračnému bytu). To je ale drzosť obviniť nevinného človeka! Veď ten podpis bol vykonaný pod nátlakom! V rodine poslanca nastávajú krušné chvíle. Otec stiahne svoju osamostatnenú, populárnu, nezávislú televíznu moderátorku k bojovej porade. O nejaký čas dcéra pre tlač vyhlasuje(pravda, nemá inú možnosť):"stojím za svojím otcom. Je nevinný". Presne podľa plánu, aj v rodine platia nekompromisné pravidlá: ja tebe, ty mne. A tu náš príbeh končí. Nedeje sa nič. Otec neodstupuje, verejne sa neospravedlní. Dcéra sa nestiahne, šou must to go. Verejnosť naďalejobdivuje moderátorkinu vtipnosť a poslancovu šikovnosť.