Slovenské „tajné“ preteky?

Ani mne nikdy benzín nesmrdel, len s výnimkou, že som si neopatrne potiahol z hadičky a celý deň sa mi grgalo a z úst sa šíril zvláštny zápach. A tiež by mi nikto rukáv nemusel odtrhnúť, ak by som mal možnosť sadnúť si za volant takéhoto automobilového plnokrvníka. Najprv si len sadnúť, ohmatať, ale proste sa nedá nepridať plyn a nevyskúšať. Aj v bruchu sa mrvia motýliky, ako keď je človek zamilovaný.V minulom roku po prvýkrát na naše cesty zavítalo podujatie, ktoré síce nie je pretekom v pravom slova zmysle, autori podujatia sa tomuto názvu vyhýbajú a využívajú legislatívne medzery. Zároveň v propozíciách alibisticky uviedli, že presun medzi prezentáciou (Bratislava) a cieľom (Zemplínskou Šíravou) nie je súčasťou stretnutia milovníkov krásnych a rýchlych áut. Ale ako nazvať podujatie, keď podľa programu odštartovalo prvé vozdidlo o 08:30 hod. z Bratislavy a o 11:30 mali účastníci hodinovú prestávku na Štrbskom Plese a odtiaľ pokračovali na Zemplínsku Šíravu. Najkratšia cesta na Štrbské Pleso z Bratislavy meria 330 km, takže priemerná (ne maximálna) rýchlosť je vyše 100 km za hodinu. Jazdilo sa pritom za plnej premávky. Po diaľnici to ešte ide, ale ostatné úseky, dediny alebo mestá priemernú rýchlosť podstatne znižujú. Kto pozná naše cesty a často cestuje, vie, čo sa na našich cestách deje. Nie je problém vyvodiť si každému, ako rýchlo museli vodiči svoje autá hnať. Súhlasím, že je to adrenalín, aj je to zábava, ale nesúhlasím, ako uvádzal aj podnázov podujatia, stretnutie tých najlepších. Prečo o tom píšem? Najskôr preto, lebo tento rok sa podujatie opakuje. Lebo si myslím, že vlastniť prekrásne auto ešte neznamená, že s ním niekto vie jazdiť, alebo, že je najlepší. Ak si to niekto o sebe myslí, prosím, sú motokárové dráhy, kde sa môže vyšantiť. Ak mu to nestačí, môže sa venovať pretekom automobilov do vrchu alebo rallye športu. Teda možnosti má. Lenže tam musí ukázať čo vie, nie je to o tom, že prekročím rýchlosť v dedine a hoci sa nebojím policajtov, lebo mám antiradar, v kútiku duše tŕpnem, že mi vbehne babka s paličkou do cesty, alebo spravím „myšku“ pred predpisovo jazdiacu Felíciu. Ak netŕpnem, tým horšie. Áno, vodič super auta má výkonný motor, ktorý to dokáže, má silné brzdy, ktoré dokážu vozidlo efektne zastaviť s použitím možno i všetkých možných elektronických pomôcok, má bezpečné auto. Každý vodič v premávke ale musí myslieť predovšetkým na iných a predvídať, čo spravia, ako zareagujú napr. práve na to prudké zabrzdenie. Keď niekto chce byť „darca orgánov“ prosím, ale väčšinou horšie dopadne nevinný účastník. Pred niekoľkými rokmi som sa ako účastník zúčastnil podujatia pod názvom „Českomoravský Dakar“. Bola to z časti recesia, no trojdňová akcia sa niesla v duchu zábavy ale aj disciplíny účastníkov. Akcia sa skladala z viacerých etáp, kde aj predčasný príjazd do cieľa bol penalizovaný a rýchlostný priemer sa pohyboval okolo 40 km/hod. Etapy boli spestrené špeciálnymi vložkami. Jednou z nich bolo absolvovanie rallyecrossovej trate v Šumperku s hodnotením, čo sekunda, to trestný bod. Hoci rodinné autá nie sú stavané na takéto výčiny, mnohým taťkom na uzavretej trati po odmávnutí štartovnou vlajkou sa spenila krv a bojovali o každú stotinu sekundy. Podobne to bolo aj na plochodrážnom štadióne v Liberci. A tam mohol skutočne každý ukázať, čo vie. Áno, môžem smelo priznať, že autá sú môj druhý život. A rád sa zveziem v silnom aute, pokiaľ mám príležitosť, rád sa vyšantím s mojím približovadlom aj na prvom snehu alebo si vyskúšam niekoľko kontrolovaných šmykov. Rád si pozriem krásne vytuningované auto, ktoré niekedy má svoju dušu a pod kapotou mu bije srdce. Auto môže byť priateľ, dokonca ho možno milovať, rozprávať sa s ním. To všetko musí byť blízke aj účastníkom spomínaného podujatia. Nech sa pochvália so svojimi „kárami“, nech sú na ne hrdí, ale nech sa držia pravidla „Ži a nechaj žiť!“ Verím v zdravý rozum a to, že presuny vozidiel medzi prezentáciou a ubytovaním, alebo miestom určenej disciplíny, sa nestanú tajnými pretekmi účastníkov. Chce to len znížiť časový deficit presunu a akcia bude mať lepšie ohlasy, keď si náhodní ľudia budú môcť obzrieť nablýskané autá, ako keď budú pred nimi musieť odskakovať. Tiež sa rád pozriem na pekné auto, ale v dňoch na ceste, kadiaľ pôjde toto podujatie, sa radšej asi ukazovať nebudem.