Investícia Jaguár na strednom Slovensku. Prečo nie ?

Keď sa objavili prvé informácie o veľkej investícii, ktorá prichádza na Slovensko, potešilo ma to, ako snáď každého. Viac práce, viac zamestnaných ľudí, viac príležitostí, rast služieb. V kútiku duše som dúfal, že by to mohol byť jeden z ťažko skúšaných regiónov. Potom prišlo vytriezvenie. Nitra je krásne mesto a ľudia si tu určite zaslúžia pracovné príležitosti tak ako každý iný. Problém vidím v tom, že oni majú na výber, čo sa nedá povedať o väčšine iných regiónov predovšetkým stredného, severného a východného Slovenska. Okresy ako sú Brezno, Detva, Krupina, Žarnovica, Žiar nad Hronom či Banská Štiavnica ale aj ďalšie sa moria s vysokou mierou nezamestnanosti a množstvom rodín, kde je minimálne jeden zarábajúci člen rodiny na „ týždňovkách „. To prináša veľké množstvo problémov v osobnom aj rodinnom živote. Možno keby vláda viac myslela na naše chudobnejšie regióny a viac sa snažila o rovnomernosť pracovných príležitostí, mohla dnes automobilka Jaguár začínať stavať napríklad pri Banskej Bystrici. Na infraštruktúru sa v tomto prípade vyhovárať nedá. Ani na nedostatok pracovnej sily. Každému je jasné, že veľký investor si dáva veľké podmienky. Ale Slovensko dnes tiež nie je „ malé „. Sme druhý najväčší výrobca automobilov na hlavu vo svete. Máme vzdelaných ľudí a ideálne podmienky v strede Európy. Možno by stačilo naozaj len viac byť na seba hrdý a srdcom myslieť na ľudí aj v odľahlých kútoch Slovenska. Predstavme si, čo by znamenala investícia Jaguár napríklad v spomínanej Banskej Bystrici. Zapichnime hrot kružítka do Bystrice a urobme ním kruh 200 km. Dosah, v ktorom ľudia bez väčších problémov pôjdu do práce každý deň z domu. Napríklad zvozom závodným autobusom. K tomu ich kúpna sila, rozvoj služieb atď. Radosť pomyslieť. Neviem či je to nezáujem alebo neschopnosť tých, ktorí o tom rozhodli, to je napokon jedno. Nedá mi nespomenúť si na slová jedného politika, ktorý na dotaz ohľadne podpory jedného severného regiónu povedal, že veď je to jedno, keď každý, kto niečo znamená, aj tak žije v Bratislave. Nuž aj takto sa na to dá ísť. Sedieť v kaviarni v Bratislave a myslieť si, že za hranicami tohto mesta už žijú len sedliaci. Tak mi to vysvetlil známy, ktorý bol u nás na dovolenke na Šachtičkách nad Bystricou. Ja si myslím, že všade, kde žije aspoň jeden človek je práve jeho centrum a štát to musí prijať a pomáhať ako sa len dá. Nie od stola z Bratislavy ale z miest a obcí celého Slovenska. Preto ďalší " Jaguár " musíme posunúť severnejšie alebo východnejšie. Aby rodina zostala rodinou.