Toto musí byť pre každého z nás, ktorí s verejnou službou iba pár rokov začíname mementom. Kto neodolá pokušeniu moci a peňazí, dláždi si sám cestu do pekla. Môj otec, ktorý ako ťažký cukrovkár, umieral bez jednej dolnej končatiny, povedal raz vetu, z ktorej ma doteraz mrazí. Synu, ži tak, aby si mohol zomrieť v stoji a pozrieť sa každému do očí. Za života potom budeš môcť kľudne spávať. On to dokázal. A poviem Vám, mal pravdu. Gény hold asi nepustia. Žiadny mamon na svete za to nestojí. My v novej verejnej službe to máme v tomto ohľade ľahšie. Vstupujeme do verejného života ako čistý nepopísaný papier. Je na nás, či budeme za pár rokov vysokým altom výskať, keď nás tí druhí budú tiež držať pevne za „ GULE „ , alebo sa budeme hrdo môcť pozrieť každému do očí. Ja už som sa rozhodol, chcem spávať kľudne. A za Sieť sa po tých dvoch rokoch intenzívnej dennodennej skúsenosti nebojím. Je rovná a to je pre mňa najdôležitejšie. Možno sa jej vrcholní predstavitelia nevedia tak sebaisto prezentovať pred národom ako silní hrdinovia, tak, ako súčasní „ hrdinovia „ zo súčasnej vládnucej politickej scény. Tí sa v skutočnosti len vedia triafať do nálad väčšín v ten správny okamih. Ono to ide dosť ľahko, keď nemáte žiadne hodnotové rebríčky, ktorých sa musíte, či skôr chcete držať. Nevadí, skôr si ich v Sieti za to o to viac vážim. Na záver Vám všetkým pred voľbami 5.3. chcem zaželať slovami môjho hrdinu Nelsona Mandelu : „ Prajem Vám, aby vaša voľba odzrkadlovala Vaše nádeje, nie Vaše obavy ".
Posolstvo - kto je bez viny, nech hodí kameňom.
Keď sa pozerám na súčasných starých politikov pri predvolebných diskusiách, ako sa navzájom vydierajú s tým, že : povieš ty o mne tak ja poviem o tebe, napadá ma vždy to isté. Naozaj sa za tie roky navzájom riadne držíte za „GULE