Niekde som sa dočítal, že v roku 1869 vydala rakúsko-uhorská pošta, ako vôbec prvá na svete, korešpondenčný lístok. Bol to vlastne prvý krok k zavedeniu pohľadníc. Iní považujú za dátum vzniku pohľadníc rok 1872, keď vyšla vo Švajčiarsku prvá séria komerčných fotografií. Hneď, ako sa dostali do poštového styku, znamenali prelom v prenose krátkych informácií, popri inom aj vďaka rozvoju železníc. Podnetom na šírenie tejto novej zberateľskej vášne bol rozvíjajúci sa turistický ruch. Malé kartičky zakrátko zaplavili poštové úrady. Dve desaťročia po ich objavení už prešli poštou takmer tri miliardy pohľadníc.
Dnes, keď otvorite internet, tak nájdete dokonca možnosť poslať eletronické virtuálne pohľadnice. Pošta sa týmto odbremenila a udomácnilo sa posielanie pohľadníc, pozdravov a hlavne rôznych blahoželaní cestou mailov a SMS-iek.
Ja uprednostňujem klasické pohľadnice, hlavne také, ktoré zobrazujú nejaké mesto, krajiinu alebo udalosť. Moja zbierka nie je veľká. Predstavuje len 2 topánkové škatule, ale u mňa sa nejedná ani tak o kvantitu, ale o kvalitu a vzácne exempláre, ktoré na zberateľskej burze už majú svoj "cveng".
Tak napr. vlastním jednu pohľadnicu, ktorá bola poslaná s dátumom 7.12.1899 z Prahy slečne Amince ( Andulce) Jetmarové do Chrudimi. Na pohľadnici je zobrazený ako "Švédové obléhají Prahu 1648" a na druhej, ktorá je prakticky ešte nepoužitá je zobrazený "Wyšehrad roku 1680". Môžem povedať, že mi za tie pohľadnice už núkali na burze veľa peňazí. Nepredal som. Sú a ostanú v mojej zbierke tým najvzáznejším čo mám.
Ostatná zbierka, predstavujúca niekoľko stoviek pohľadníc, je už novšieho dáta a pochádza buď z miest, ktoré sme, spolu s manželkou s synom počas našich dovoleniek, navštívili, alebo čo nám poslali priatelia zo svojich ciest a dovoleniek, vediac, že pohľadnice zbieram. Aj tu sa nájdu zaujímavé a vzácne exempláre. Napr. zo štátov, ktoré už na svetovej mape neexistujú, zanikli alebo boli včlenené do väčšich štátnych útvarov a naopak. Krásne krajinky alebo typické obrazy z exotických krajín a podobne. Radi sme s manželkou cestovali. Síce sme len boli v takých krajinách, ktoré v tom čase patrili do socialistického bloku. Ale aj tak sme toho videli dosť a vždy vzbudzujú v nás pri ich prezeraní milé spomienky. Napr. dovolenka v Soči, Moskva, Berlín, Budapešt, Viedeň, Benátky a hlavne pobrežie bývalej Juhoslávie (Plytvické jazerá). Samozrejme patria medzi ne aj pohľadnice z našich Slovenských miest a rekreačných destinácií, ako aj z Českej republiky, hlavne z Prahy.
Nuž, každý zbierame niečo a to je dobre. Niekedy zberateľstvo vznikne náhodne. Človek zdedí po starých rodičoch nejaké vzácne kusy niečoho, čo v ňom vzbudí akúsi túžbu, rozšíriť túto, aj keď spočiatku len malú zbierku. Stojí to niekedy veľa námahy a peňazí, doplniť a zveľadiť zbierku. V konečnej fáze ale ona má vždy svoju hodnotu.
Napr. zbieranie odznakov vziklo u mňa tak, že som chodil niekoľko rokov na MVB = Medzinárodné výstavné trhy Brno", kde náš podnik vystavoval svoje výrobky. Mal som, ako každý zástupca podniku určitý propagačný materiál, ktorý predstavoval samotný výrobok, al aj darčekové predmety. V tých časoch, r. 1960 ža 70 boli to hlavne firemné odznaky. A tak sme si ich na výstave vzájomne vymieňali a naraz som zbadal, že je to celkom zaujímavý koníček, zbierať odznaky rôznych firiem. Vzácne boli odzaky automobilových firiem. Mercedes, Ferari, Volvo a podobne. Dnes moja zbierka prestavuje do 400 odznakov. To samozrejme nie je veľa, ale znamenajú pre mňa spomienku na pekné stretnutia so zástupcami týchto firiem a možnosť si precvičiť a zdokonaliť znalosti nemeckého jazyka. Pri našom výstavnom stánku sa zastavovali záujemci rôznych národov a so všetkými som sa tou nemčinou dohovoril. Dokonca som našim nemeckým susedom vyprával také vtipy a slovné "prekrúcačky" v ich jazyku, ktoré ešte nikdy nepočuli a dobre sa na nich bavili.Pre zaujímavosť poznamenávam, že všetci účastníci tohto medzinárodného veľtrhu po návrate museli zakaždým podávať podrobnú správu o tom, s kým a o čom sa tam rozprávali.
Áno zberateľstvo je určitá vášeň, ale znamená v mnohých prípadoch aj milé stretnutia a uzavretie nových priateľstiev s ľudmi, o ktorých sa človeku predtým ani nesnívalo. Spomínam na stretnutie s jedným vystavovateľom z Dánska, ktorý vystavoval prístroje pre nepočujúcich a bol tam spolu s manželkou - Indkou. Prekrásna pani s typickým znakom na čele. O niekoľko rokov neskôr sa tento pán stal veľvyslancom Dánskeho kráľovstva v USA a poslal mi odtiaľ veľmi milý list. To bol teda "špek" pre našu vtedajšiu Štátnu bezpečnosť a mal za následok dlhé vypočúvanie a konfiškáciu listu. Nuž, naša ŠTB veľmi bedlivo sledovala všetko dianie, čo sa týkalo akéhokoľvek styku so západným zahraničím. Napr. mal som už celkom slušnú zbierku vizitiek od rôznych zástupcov firiem, a aj to som musel odovzdať, aby som snáď s nimi neudržiaval nejaké styky. Aj takéto nemilé zážitky mi ostali v pamäti z totalitných časov. Dnes sú to už len a len spomienky stárnuceho konštruktéra, ktorý pre svoju krajinu, svoje Slovensko odviedol možno kus dobrej roboty.
G.F.K.
