Vyrastal som v úplne normálnej a celkom bežnej bratislavskej rodine. Už od mala som sa odlišoval od svojich rovesníkov. Bol som ako my mnohí radi prizvukovali "iné", netuctové a nezvyčajné dieťa. Nebavilo ma hrať sa s angličákmi, hoci som ich pri každej príležitosti dostával kopu, najmä od dnes už nebohého dedka. Hrával som sa s papiermi na úradníka, so starými kľúčami a zámkami na zámočníka, s káblami a šnúrami na elektrikára.
Po krátkej predškolskej príprave (3 mesiace), som nastúpil do 1. ročníka na Základnú školu internátnu pre slabozrakých a nevidiacich v bratislavskej Karlovej vsi na Svrčej ulici. Narodil som sa totiž s vrodenou zrakovou vadou. Som nevidiaci na jedno oko. Túto špeciálnu základnú školu, som navštevoval iba prvé tri roky povinnej školskej dochádzky. Základné vzdelanie som potom dokončil na bežnej škole (integrovane).
Pán Boh ma obdaril úžasnou a zaujímavou rodinou. Od mala som chodil k dedkovi, ktorý trpel ťažkým diabetom, babkou, ktorá prekonala cez dvadsať operácií, bratom, ktorý na mňa stále žiarlil, lebo sa domnieval, že sa mi dostáva od života a najmä od starých rodičov viac lásky a priazne. Prečo toto všetko spomínam? Lebo sa snažím načrtnúť prostredie, ktoré ma formovalo a malo významný vplyv na moje ďalšie smerovanie a zmýšľanie.
Každodenná konfrontácia s neľahkým osudom a utrpením druhých ma primäla uvažovať nad zmyslom života a nad cenou za ktorú sa oplatí bojovať a žiť. Nebolo to však uvažovanie typu: "Byť, či nebyť?", ale: "Bože, čo môžem urobiť pre iných? Ako môžem prispieť ku zmene k lepšiemu? Ako môžem byť užitočný?"
Boh nenechal na seba dlho čakať a odpovedal mi tak, že mi posielal do cesty, ľudí, ktorí potrebovali pomoc a stáli o ňu. Medzi prvými boli moji najbližší - dedko, babka, a ostatná rodina. Boh sa ku mne priznával a keď som sa odhodlal ho poslúchnuť a vybrať sa na cestu služby a pomoci iným. Ovocím tejto poslušnosti sa stalo aj obrátenie starého otca (bývalého komunistu a zarytého ateistu). Aj dnes je zmyslom môjho života služba Bohu v rodine a pomoc všetkým tým, ktorých mi On pošle do cesty.
Soli Deo Gloria (Jedine Bohu Sláva)!
