NEVÄDZE
Možno tie kúsky rozšliapanej nevädze na asfalte neznamenajú nič. Nevedelasi vyjasniť pointu tohto jeho absurdného činu. Žeby nenávisť? Ale prečo? Nemaldôvod. No možno aj mal...ale každý sa raz sekne...To sa stáva. A tierozsekané bábiky pohádzane na tráve? Aj to malo zmysel? Žeby ho to až taktrápilo? Však život ide ďalej, načo sa ubíjať v bezvýznamných trápeniach.A tie motýle s potrhanými krídlami? Tie čo? Prečo sú tam? Však hádamsa na ňu nehnevá. Spravila iba to, čo chcela spraviť. Na tom nie je nič zlé.Priznáva, mala mu to povedať skorej. Aspoň pred pol rokom, ale nechcelo sajej... A ten plyšový macík s vypáleným šarlátovým písmenom na hrudia pohodený len tak, čo ten tam chce? Začala ľutovať svoj čin, Možno sa lenpredsa zachovala ako sebec bez citu. Ale ona ho mala, len ju už nebavil tenstereotyp okolo. A tie dopichanépapierové srdcia pohádzané natráve, mali tie nejakú pointu? Pomaly jej to dochádzalo. Oblialo ju teplostrachu a viny. Keď bola smutná, volal ju nevädza. Keď Sa usmievala, volalju bábika. Keď boli spolu sami, volal ju motýlik. Keď sa naň ho hnevala, volalju macík. Keď jej chcel vyznať, čo k nej cíti, volal ju srdiečko...Zahmlilo sa jej pred očami. Pochopila. Už iba jedno pomenovanie. To najsilnejšiea preň ho to najpodstatnejšie. LÁSKA. Volala ho tak vkuse. Pozrela nastrom. A tam sa na hrubom povraze bezvládne húpalo jeho mŕtve telo.
