Keď sa zamyslíme nad tým, čo robí ľudí spokojnými, budú to nasledovné veci: rodina, práca, viera a komunita. Pre spokojnosť v každej z týchto oblastí je dôležité, aby štát rešpektoval isté hranice. Na povolaní predsa neuspokojuje to, že nemôžeme byť prepustení, ale že niečo nové dosiahneme a zlepšíme sa. Výchova detí nie je bez problémov, rodičia sa nevyhnú bolestiam. Dôvod prečo ich výchova detí napĺňa je, že z lásky robia pre svoje deti to, čo nikto iný neurobí. Dnešný štát sa snaží sňať problémy z rodiny, z výchovy detí, z práce, z komunity. Ale výsledkom je, že nerieši problémy, ale oberá tieto inštitúcie o život a energiu.
V ekonomickej oblasti deformujú štátne zásahy slobodný trh a v konečnom dôsledku ubíjajú podnikateľského ducha. Povinnosťou štátu je rozbíjať monopoly, chrániť spotrebiteľov pred podvodnými zmluvami a udržiavať makroekonomickú rovnováhu. Nie však dobrácka snaha zlepšovať životnú úroveň obyvateľov a dokonca vytvárať pracovné miesta. V sociálnej oblasti používa štát silu, aby si vynútil takzvanú sociálnu spravodlivosť. Solidarita tzn. dobrovoľná láska k blížnemu sa nedosiahne násilím štátnej moci, ale slobodným rozhodnutím silnejších, nadanejších a schopnejších pomáhať tým, ktorí sú slabší.
Je možné tento ideálny stav dosiahnuť alebo sa k nemu aspoň priblížiť? Áno, ak porazíme démonov v nás!
