Kedy sa začína ľudský život?

Keď sa narodí dieťa, ktorému nič nechýba, nikto nepochybuje o tom, že je to človek.Keď sa narodí dieťa, ktoré je mentálne retardované a svojim IQ sa veľmi nelíši od opice, tiež nikto nepochybuje o tom, že je to človek. Inteligencia teda nemôže byť rozhodujúca. Keď sa narodí dieťa, ktorému chýba mozog a celý život (za predpokladu, že prežije) bude iba na vegetatívnej úrovni, opäť nikto nepochybuje o tom, že je to človek. Teda ani prítomnosť nervovej sústavy nemôže byť rozhodujúca.Zoberte si akúkoľvek učebnicu fyziológie pre lekárske fakulty a nájdete v nej definíciu, že ľudský život sa začína v momente počatia. A každý psychoterapeut vám povie, že najťažšie psychické traumy sú tie z obdobia prenatálneho vývinu. Tak sa vynára otázka: Ako je možné, že veľa lekárov odmieta pripustiť, že ľudský život začína počatím, keď sa na fakulte učia, že ľudský život v danom momente začína? Prečo má toľko ľudí problém pripustiť, že embryo je živou ľudskou bytosťou? Že vraj sa embryo stáva človekom až keď má vyvinutú nervovú sústavu? A čo potom deti narodené bez mozgu, ktoré som spomenul vyššie? Veď ľudská dôstojnosť sa predsa získava na základe genetickej príslušnosti k ľudskému rodu. A ľudské embryo je z genetického hľadiska 100 % človek.Niekto povie, že plod je živý až vtedy keď sa začne hýbať. Lenže poznáme tri druhy pohybu: chemický, fyzikálny a biologický. Chemický pohyb je vlastne priebeh chemických reakcií. No a embryo má veľmi intenzívny metabolizmus, takže tam chemické reakcie fičia o sto šesť. Fyzikálny pohyb je presun z miesta na miesto. A embryo sa presúva už vtedy keď má tvar len chumáča buniek. Biologický pohyb to nie je len pohyb svalov, či rast rastlín, ale aj pohyb na úrovni jednotlivých buniek. Bunky plodu sa hýbu, nestoja na mieste. A keď sa niekto narodí s takým ťažkým poškodením miechy, že po celý život nebude môcť pohnúť ani jediným svalom, nebudeme ho pokladať za človeka? Teda ani argument o pohybe neobstojí. Už len preto, že plod sa hýbe, nech si vezmeme akúkoľvek definíciu pohybu. Veľkým paradoxom (bohužiaľ nie jediným) nášho zákonodarstva je fakt, že niekoľko dňovému plodu priznáva väčšiu právnu ochranu ako trojmesačnému. Zákon totiž zakazuje výskum ľudských embryonálnych kmeňových buniek. Ten sa dá ale robiť iba s embryom, ktoré má len pár dní. Na druhej strane povoľuje interrupciu do konca 3. mesiaca tehotenstva bez udania dôvodu a dieťa tak úplne ponecháva na milosť a nemilosť matky. Opäť jeden z príkladov toho, že naši poslanci nemajú úplne jasno v tom, čo schvaľujú. Tak keď dávame takú veľkú ochranu pár dňovému plodu, tak potom by sme mali zakázať, alebo aspoň obmedziť interrupcie, alebo keď nepriznávame nijakú ochranu trojmesačnému plodu, by sme mali povoliť výskum ľudských embryí. Ja som za prvú možnosť.