Slováci sa opäť vytiahli

Podujatie sa uskutočnilo 5. – 12. 5. 2008 v kúpeľnom hoteli Poľana v Brusne v prekrásnom prostredí stredoslovenských lesov a organizačne ho zabezpečovala Študentská rada vysokých škôl. Skladalo sa z dvoch častí: prvou bola konferencia Rovnosť šancí vo vysokom školstve a druhou bolo samotné valné zhromaždenie. Na konferencii sa diskutovalo o rovnosti pri prijímaní na vysokoškolské štúdium, na skúškach počas štúdia a pri ukončení štúdia. Dôraz bol kladený na rovnosť medzi pohlaviami, rovnosť medzi sociálnymi skupinami a medzi zdravými a handicapovanými študentmi. Na valnom zhromaždení bolo prijatých viacero dokumentov: Budúcnosť vysokého školstva v Európe, Vyhlásenie k mobilitám, Etický kódex, ... Možno sa vám to nebude chcieť veriť, ale rokovania začínali ráno o 9:00 a končievali až o polnoci. No nebolo to celé len rokovaní. Na delegátov čakal aj bohatý spoločenský program (jeho štruktúru sme museli dvakrát meniť pre nedostatok finančných prostriedkov, no aj tak bol skvelý). Celé zasadnutie oficiálne otvoril slovenský večer v reštaurácii Barbacan v Banskej Bystrici. Delegáti boli slovenským ľudovým tancom ohromení. Čo sa počas večera nezjedlo, to sme venovali chudobným. Ďalej to bol majáles Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a potom medzinárodný večer spojený s karaoke v hoteli. Karaoke sa hosťom tak páčila, že ju chceli aj nasledujúci večer. No museli si nechať zájsť chuť, keďže sme s tým nepočítali. Na záver celej akcie bola veľká rozlúčková párty s veľkou tortou a švédskymi stolmi, ktorú hradila ESU. Okrem toho bolo pre nás otvorené welness centrum do 2:00 ráno a hotelový bar do 4:00 ráno. Každý účastník mal zadarmo jednu klasickú masáž. Všetci boli perefektne zorganizovaným programom tak nadšení, že im vôbec nevadilo, že uprostred rokovacej miestnosti boli hrubé oporné stĺpy, ktoré prekážali vo výhľade (na predchádzajúcich zasadnutiach v iných krajinách bolo najviac kritizované toto). Jediná kritika, ktorú sme počuli bola na pomalých čašníkov. Tu treba poďakovať vedeniu hotela Poľana, že nám vyšli v ústrety so všetkým čo sme potrebovali, za vynikajúcu stravu a že nám poskytli veľkú zľavu. Na každú našu špeciálnu požiadavku povedali: Môže byť, nie je problém.“ No napr. v takom hoteli Dixon v Banskej Bystrici nám na to isté povedali: „Ak chcete niečo navyše, musíte si to zaplatiť.“ To bol aj jeden z dôvodov, pre ktorý sme si vybrali Brusno. Ďalej treba poďakovať naším (až dvom) sponzorom: jazykovej agentúre Ano za finančný príspevok a spoločnosti Chromservis Wafy za tonery do tlačiarne. Ako možno vidieť sponzorov bolo ako šafranu. Usúdili sme, že to bolo spôsobené doterajšou slabou propagáciou Študentskej rady vysokých škôl. Inak nikdy som si nemyslel, že to bude až taký problém. A ani vo sne by ma nenapadlo, že bude sedenie na stoličke, čumenie do počítača a vyvolávanie sponzorom také únavné. Po celodennom telefonovaní som bol unavený ako keby som celý deň robil na stavbe.Veľká pochvala na záver patrí hlavnej koordinátorke celého podujatia Veronike Pázmanyovej za to ako z nás dokázala vytvoriť jeden tím a ako to všetko zvládla. Pochvala patrí tiež všetkým mojím kolegom, ktorí sa na projekte podieľali.Celá akcia prebehla ako po masle. Veľká časť výdavkov je už uhradená, no niečo nám ešte stále zostáva uhradiť. Časť nákladov bola vykrytá z príspevku od ESU a časť z grantu Európskej komisie. Zvyšok pôjde z nášho rozpočtu. Dúfame, že ministerstvo splní svoj sľub a rozpočet nám navýši.Z nás, čo sme boli členmi organizačného tímu sa na pol roka stali viac organizátori ako študenti. Museli sme obetovať nejednu prednášku, učiť sa na poslednú chvíľu a rozlúčiť sa z brigádou. No myslím, že nikto z nás to neľutuje. Skúsenosti ktoré sme získali pri organizácii medzinárodného podujatia sú nenahraditeľné. Spoznali sme kopec nových ľudí z celej Európy a precvičili si angličtinu. Skúsenosti z priebehu rokovania využijeme na našich zasadnutiach.