Základný bioetický problém

V spojitosti s touto otázkou Linus Pauling poznamenal, že je niekedy ľahšie objekt študovať ako ho definovať. Definícia života sa dokonca nenachádza ani v najlepších učebniciach molekulárnej biológie. Hopson a Wessells v knihe Essentials of biology tvrdia, že je potrebné napísať celú knihu, aby bol život definovaný adekvátne. Lenže to je príliš dlhá definícia. A Francis Crick v diele Life itself, its origin and nature poznamenal: „Nie je vôbec jednoduché vyprodukovať kompaktnú definíciu života a lepšie je vymenovať atribúty.“ No ani s vymenovaním atribútov ti nie je až také jednoduché. Ktoré atribúty sú nevyhnutnou podmienkou života a ktoré živý organizmus nemusí nevyhnutne mať? Ak napríklad považujete za jeden z atribútov života schopnosť reprodukcie, tak ste práve urobili neživé bytosti z rastlín vo vegetatívnom štádiu, z mulice ale aj s ľudí, ktorí nemôžu mať deti. A takto by sa dalo pokračovať ďalej.S definíciou pojmu smrť je to už o niečo jednoduchšie. Veď predsa každý lekár musí vedieť kedy pacient zomrel. I keď aj samotné medicínske definovanie smrti je pomerne vágne, lebo smrť definuje podľa toho aká z charakteristík života musí chýbať, aby sme mohli niekoho vyhlásiť za mŕtveho.Odborníkmi na definície sú filozofi. Ak sa ich spýtate na definíciu života pošlú vás za biológmi (veď oni život študujú). Pre biológov je to ale otázka príliš filozofická. A tak si definíciu života prehadzujú filozofi a biológovia ako horúci zemiak. Život je veľmi komplexný a nesmierne komplikovaný fenomén. A teda je otázne či vôbec budeme mať niekedy všeobecne uznávanú definíciu života. No kým ju mať nebudeme, tak asi nebudeme schopní dosiahnuť všeobecný konsenzus v bioetických otázkach.