Budíček /fejtón/

To, čo videl, sa len málo podobalo na zrelého tridsiatnika. Pod očami olympijské kruhy, preriedené vlasy miestami spestrené šedinkami, trojdňové strnisko a vrásky, kam len ospalé oči dovideli. Pravý opak muža, o akých sa píše v lifestylových magazínoch. Jano smutne a rezignovane zvesil plecia, ťažko povzdychol a prešiel do kuchyne. Litrovú kanvicu naplnil vodou takmer po okraj a keď zovrela, zalial kávu. Začal premýšľať nad tým, čo dnes zase nestihne. Napríklad pozrieť si film, na ktorý sa tešil, pretože ho v telke dávajú pre neho v nepozerateľnom čase, o 21:30! Ani zápas Ligy Majstrov neuvidí, pretože končí až o pol jedenástej. Na pivo s Ferom tiež nepôjde, lebo by pri ňom asi zaspal. Futbal s kamarátmi v telocvični? Na ten môže rovnako zabudnúť, ráno by od únavy nevstal z postele. Ešteže nemá frajerku, lebo na tú by takisto čas nemal. Po takejto perspektíve dňa prešla Jana chuť na raňajkovanie. Nalial dávku kofeínu do termosky, trochu si odlial aj do šálky a na ex ju kopol do seba. Zbalil veci do tašky, prehodil ju cez plece a nočnou dedinou sa pobral na autobus. Ručičky na kostolnej veži jeho rodnej viesky vzdialenej štyridsať kilometrov od okresného mesta ukazovali pol štvrtej ráno. O piatej už Jano stál s ostatnými nedostatočným spánkom postihnutými tridsiatnikmi v továrni a pri hučiacich strojoch sa pomaly prebúdzal do ďalšieho pekného a perspektívneho dňa.