
Neviem, prečo majú niektorí ľudia tendenciu hanbiť sa za to, odkiaľ pochádzajú. A možno sa za to nehanbia. Len to, odkiaľ sú, vám nepovedia hneď. Skúšajú, či vydržíte pýtať sa. Ja som zvedavý, a tak sa neuspokojím iba s informáciou, že som si pred chvíľou potriasol ruku so Zuzkou, Katkou, alebo Marošom. Lenže ostatné zaujímavé údaje o dotyčnom ťahám často horšie, ako z chlpatej deky. Môj nový objekt záujmu mi väčšinou prezradí, že pochádza z východu. Ďakujem, to je ako keď „amíkovi“ povie niekto, že je z Európy. Pátram teda ďalej.
„Odkiaľ z východu?“
„Nooo, vieeeš, tam od Vranova.“ (prípadne Košíc, Stropkova, Michaloviec, či Prešova)
Stále málo, a tak pokračujem ďalej.
„Od Vranova?“
„Hej, desať kilometrov.“
„A dedina sa ako volá?“
Chlapec, či dievča väčšinou sklonia hlavu, ako by som ich šiel biť a vyslovia názov.
„Vechec.“ (alebo iná dedina, na tom teraz nezáleží)
Hurá, už som si myslel, že sa to dozviem až zajtra. Aby ste si nemysleli, že som nejakým spôsobom zaujatý voči východniarom. Táto situácia sa pri zoznamovaní opakuje aj u ľudí z Oravy, Záhoria, juhu Slovenska, či Kysúc. Takže „vyhodňare“ pohov.
Nechápem, prečo ľudia zatĺkajú svoje rodisko. Ja som Žilinčan a nikdy som sa za to nehanbil. (ok, tak možno občas, ale farbu priznám vždy) „Najradšej“ mám tých, čo mi prezradia, že sú z nejakého väčšieho mesta, ktoré každý na Slovensku počul aspoň raz za život. Lenže o pol roka, prípadne aj skôr z neho vypadne, že nie je až tak celkom odtiaľ, ale z dediny 17 kilometrov od toho mesta, ktoré pokladá za svoj domov. Za tie tri roky, čo študujem v Ružomberku, som spoznal kvantum fantastických ľudí. Mnohí pochádzajú z najzapadnutejších kútov Slovenska, ale svojim umom a šikovnosťou nás mešťanov často predbehnú. A sú z Prakoviec, Helcmanoviec, Ľubice, Radošoviec, Hatného, Chlebníc, Čabradského Vrbovku, Nižného Hrušova, Staškova, Snakova, Kamennej Poruby, Dulovej Vsi, Ovčieho, Krivej, Klina, Radôstky, Horného Sŕnia a čo ja viem, odkiaľ ešte. Všetko ľudia, ktorých si nejakým spôsobom vážim a mám ich rád. Slovensko je podľa mňa jedna veľká dedina, kde každý každého pozná. A ja vďaka týmto ľuďom poznám z neho viac.